„Pamätný deň rómskeho holokaustu nie je iba pripomienkou jednej z najtemnejších kapitol našich dejín, ale najmä výzvou, aby sme nezabúdali. Pretože zabudnutie je prvým krokom k tomu, aby sa história mohla zopakovať. Uctime si pamiatku tisícok nevinných rómskych mužov, žien a detí, ktorých životy boli násilne ukončené len preto, kým boli. Ich uctenie je nielen spomienkou na minulosť, ale aj záväzkom pre budúcnosť – spoločne budovať spoločnosť, kde diskriminácia a predsudky nemajú miesto. Kde najvyššou hodnotou je ľudský život a dôstojnosť.“ - splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško.

Pamätný deň rómskeho holokaustu je spomienkou na tragické udalosti, ku ktorým došlo počas druhej svetovej vojny, predovšetkým v noci z 2. na 3. augusta 1944 v koncentračnom tábore Osvienčim, kedy bol zlikvidovaný takzvaný rodinný tábor pre Rómov a v plynových komorách zomrelo takmer 3 000 nevinných mužov, žien a detí. Tento deň je Európskym parlamentom vyhlásený za oficiálny Pamätný deň rómskeho holokaustu. Pripomínanie si tejto tragickej udalosti sa stalo jednou z najdôležitejších verejných povojnových spomienkových ceremónií.

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity (ÚSVRK) si pamiatku obetí rómskeho holokaustu pripomína každoročne pietnym aktom, na ktorom sa zúčastňujú desiatky významných hostí verejného a spoločenského života. Tento rok ÚSVRK usporiadal pietnu spomienku v Múzeu holokaustu v Seredi, ktoré je súčasťou SNM-Múzea židovskej kultúry v Bratislave a vzniklo v priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora v Seredi.

Pietnej spomienky sa zúčastnil splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško a ďalší zástupcovia ÚSVRK, štátna tajomníčka MV SR Lucia Kurilovská a ďalší zástupcovia štátnych inštitúcií, splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny Ákos Horony, zástupcovia diplomatického zboru Českej republiky, Rakúska, Maďarska, Poľska, Chorvátska, Slovinska, Rumunska, Spojeného kráľovstva, Holandského kráľovstva, Izraela, Japonska a Spojených štátov amerických, generálna riaditeľka Slovenského národného múzea Vieroslava Bernátová a ďalší zástupcovia kultúrnych inštitúcií, občianskej spoločnosti, samospráv, židovskej komunity a ďalší hostia.

Počas pietnej spomienky zazneli príhovory splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity Alexandra Daška, prezidenta Medzinárodnej rómskej únie (IRU) Zorana Dimova a riaditeľa Múzea holokaustu v Seredi Martina Korčoka.

Alexander Daško vo svojom príhovore zdôraznil, že 2. augusta si pripomíname nielen tragédiu, ale aj konkrétnych nevinných ľudí, ktorí mali svoje mená, rodiny a sny. Že tento deň nie je iba pripomienkou temnej kapitoly našich dejín, ale aj výzvou, aby sme nikdy nezabudli. Zároveň považuje za dôležité nielen spomínať, ale naďalej budovať spoločnosť, v ktorej nebude miesto pre nenávisť a diskrimináciu a ktorá chráni ľudskú dôstojnosť. Diskriminácia totiž pretrváva dodnes a my nesmieme byť ľahostajní. Naopak, musíme sa postaviť na stranu pravdy, solidarity a ľudskosti:

„Ako splnomocnenec vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity vnímam ochranu ľudskej dôstojnosti, podporu rovnosti a budovanie vzájomného rešpektu ako jednu zo základných povinností štátu. Dnes vzdávame úctu všetkým, ktorí prišli o život. Myslíme na rodiny, ktoré boli navždy rozdelené. Na deti, ktorým bola odňatá budúcnosť. Nech je ich utrpenie trvalou pripomienkou toho, kam vedie nenávisť, keď jej spoločnosť dovolí rásť. Nech je naša spoločná spomienka záväzkom, že budeme chrániť pravdu, dôstojnosť a ľudskosť vždy, keď budú ohrozené.“

Prezident Medzinárodnej rómskej únie (IRU) Zoran Dimov vo svojom príhovore vyjadril obrovskú bolesť v srdci pri spomienke na najstrašnejšie zločiny druhej svetovej vojny a zdôraznil, že je našou povinnosťou zachovávať historickú pravdu. Dnešnú Európu považuje za spoločnosť postavenú na hodnotách ľudských práv, demokracie a právneho štátu, ktoré však nesmú ostať deklarované iba v dokumentoch. Európa musí bojovať proti rasizmu, anticiganizmu a všetkým formám nenávisti:

„Rómovia dnes nežiadajú ľútosť. Rómovia žiadajú spravodlivosť. Rómovia žiadajú rovnaké príležitosti. Rómovia žiadajú rešpekt k svojej dôstojnosti, kultúre a histórii. Naše deti majú právo vyrastať v Európe, kde ich meno nebude dôdovodom na diskrimináciu, ale súčasťou bohatstva a rozmanitosti európskej spoločnosti. Ako predseda Medzinárodnej rómskej únie posielam jasný odkaz všetkým národom a inštitúciám: Nikdy viac nesmie byť nenávisť politikou. Nikdy viac nesmie nacionalizmus ničiť ľudskú dôstojnosť. Nikdy viac nesmie byť zabudnutý celý národ. Naša budúcnosť musí byť postavená na pamäti, spravodlivosti a úcte." 

Riaditeľ Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok zdôraznil, že príbehy genocídy Rómov sú často označované za zabudnutú genocídu, no toto ticho vyformovali storočia predsudkov a vytláčania na okraj spoločnosti. Spomínal na príbehy svojich rómskych priateľov, ktorých starí rodičia prežili zverstvá nacizmu na vlastnej koži. 

„Práve preto sme prešli od ticha k otvorenej obhajobe historickej pravdy. V období, keď som viedol Komisiu IHRA (Medzinárodnú alianciu pre pripomínanie holokaustu), venujúcu sa téme genocídy Rómov, sme prijali medzinárodnú definíciu protirómskeho rasizmu. Som nesmierne hrdý, že túto definíciu neskôr oficiálne prijala aj NR SR. Pomenovať zlo pravým menom je totiž nevyhnutný krok k tomu, aby sme ho už nikdy nedovolili zopakovať. 2. august je dňom, kedy si uctievame pamiatku obetí a preživších. Zároveň je to však výzva, aby sme čelili pretrvávajúcej diskriminácii v našej súčasnej spoločnosti. Ako výskumníci, štátni predstavitelia a členovia IHRA máme spoločnú zodpovednosť zabezpečiť, aby genocída Rómov už nikdy nebola len poznámkou pod čiarou. Iba vtedy, keď vzdelávanie plne odzrkadlí skúsenosti všetkých obetí nacistickej rasovej ideológie, môžeme budovať skutočne spravodlivú spoločnosť."

Súčasťou pietnej spomienky bolo slávnostné kladenie vencov, hudobné vystúpenia rómskych umelcov a výstava fotografií s názvom „Krehké spomienky“, ktorej autorkou je Barbora Haviarová. Výstava prostredníctvom dokumentárnych fotografií a autentických výpovedí predstavuje životné príbehy starších Rómok a Rómov z rôznych regiónov Slovenska. Súčasťou rozprávania sú aj spomienky na obdobie druhej svetovej vojny, ktoré približujú, ako vojna zasiahla životy rómskych rodín. Výstavu fotografií predstavila v rámci pietnej spomienky Ľubmíra Slušná Francz, prezidentka Asociácie pre kultúru, vzdelávanie a komunikáciu.

Rómsky holokaust je dodnes často prehliadanou súčasťou druhej svetovej vojny. Tisícky Rómov boli zbavené občianskych práv a deportované do pracovných alebo koncentračných táborov. Koncentračným táborom Auschwitz - Birkenau prešlo počas druhej svetovej vojny približne dvadsaťtisíc európskych Rómov. Celkový počet obetí rómskeho holokaustu známy nie je, celoeurópsky odhad je tristotisíc až pol milióna zavraždených Rómov. Niektoré zdroje odhadujú, že počet obetí mohol byť až jeden a pol milióna, čo v tom čase predstavovalo najmenej štvrtinu celkovej rómskej populácie v Európe. V prípade Slovenska malo ísť o jedenásť až šestnásťtisíc občanov. 

Hoci ide o historické udalosti z obdobia 2. svetovej vojny, téma rómskeho holokaustu a boja proti rasizmu je stále aktuálna. Nenávisť má nové formy a podoby a udalosti po celom svete dokazujú, ako rýchlo možno prejsť od populizmu k extrémizmu. Obete rómskeho holokaustu preto nesmú byť zabudnuté. Rómski muži, ženy i deti boli prenasledovaní, označovaní, násilne deportovaní, sterilizovaní, väznení a systematicky vyhladzovaní. Tento zločin mal svojich vykonávateľov, ale aj mlčiacich svedkov.

A práve preto si 02. 08. 2026 opäť pripomíname, že mlčanie nikdy nesmie byť odpoveďou na nenávisť. Naša krajina je dnes domovom ľudí s rozmanitými životnými príbehmi, tradíciami a kultúrami. Úroveň človeka a spoločnosti sa hodnotí podľa toho, ako dokáže chrániť tých najzraniteľnejších a rešpekt k ľudskej dôstojnosti nesmie byť predmetom okolností ani výnimiek. Vždy si musíme pripomínať, že ľahostajnosť voči nespravodlivosti vytvára priestor na to, aby sa mohla šíriť ďalej. Dnešné spomienkové stretnutie preto nebolo iba vyjadrením úcty k obetiam, ale aj vyjadrením nášho odhodlania chrániť hodnoty slobody, rovnosti, solidarity a ľudskej dôstojnosti.

Česť ich pamiatke. Na bisteras.

Fotogaléria