Preskočiť na obsah

Nová analytická publikácia ÚSVRK odpovedá na otázky, v akých podmienkach žijú marginalizované rómske komunity

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity ešte v decembri minulého roku zverejnil databázu a prvé výsledky v poradí druhého výberového štatistického zisťovania EU SILC_MRK 2020, ktoré bolo pripravené v spolupráci so Štatistickým úradom SR. Úlohou zisťovania, realizovaného v teréne koncom roka 2020, bol zber reprezentatívnych a porovnateľných údajov o úrovni a rozdelení príjmov, úrovni chudoby a sociálneho vylúčenia marginalizovaných rómskych komunít na základe metodiky EU SILC, ktorý sa realizuje v celej EÚ.

ÚSVRK teraz predstavuje analytickú správu z tohto zisťovania, ktorej autori sa zamerali na analýzu vybraných ukazovateľov životných podmienok marginalizovaných rómskych komunít v oblastiach ako sú bývanie, vzdelávanie, zamestnanosť, zdravie, príjem či skúsenosť s diskrimináciou. Publikácia poskytuje za poslednú dobu najkomplexnejší prehľad životných a príjmových podmienok domácností marginalizovaných rómskych komunít na Slovensku. Tie sú v publikácii navyše porovnávané s údajmi za domácnosti Rómov bývajúcich integrovane, ako aj s celkovými údajmi za Slovensko vychádzajúcimi z bežného zisťovania EU SILC z predmetného roku. Výsledky analýzy do veľkej miery potvrdzujú, že v každej z uvedených oblastí existujú výrazné rozdiely,“ povedal Ján Hero, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity. 

Bývanie

Z výsledkov zisťovania vyplýva, že takmer 9 z 10 osôb marginalizovaných rómskych komunít žije v domácnostiach, ktoré sú podľa definície Eurostatu považované za preľudnené, pričom na jednu izbu pripadajú v priemere 3 osoby. Pre porovnanie, celkovo býva na Slovensku v preľudnených domácnostiach približne 30 % osôb, s priemerom 1 osoby na izbu. Veľkosť obydlí domácností marginalizovaných Rómov je zároveň v priemere takmer o polovicu menšia ako je priemerná veľkosť obydlí na Slovensku (46 m2 vs. 85 m2). Dostatok osobného priestoru v príbytku je pritom jedným zo základných determinantov kvality bývania.

Napriek nižšej kvalite bývania vynakladajú domácnosti z marginalizovaných rómskych komunít na bývanie v priemere väčšiu časť svojich disponibilných príjmov ako domácnosti z celkovej populácie (22 % vs. 18 %).

Vzdelávanie

Dôležité zistenia prináša správa aj v oblasti vzdelávania a zaškolenosti detí. Zatiaľ čo materskú školu navštevovala v roku 2020 zhruba tretina (32 %) detí z marginalizovaných rómskych komunít vo veku 3 až 6 rokov, celkovo na Slovensku to bolo 87 % detí. Celodennú starostlivosť (viac ako 5 hodín) každý deň v týždni využívalo 59 % detí z marginalizovaných rómskych komunít navštevujúcich škôlku, v porovnaní so 73 % detí v celkovej populácii. Deti z marginalizovaných rómskych komunít chodia do materských škôl nielen menej, ale trávia v nich aj menej času, ako deti z celkovej populácie.

Veľkou témou v súvislosti so vzdelávaním rómskych žiakov je ich nadmerné zaraďovanie do špeciálneho vzdelávania. V porovnaní s deťmi z celkovej populácie je podiel detí z marginalizovaných rómskych komunít v špeciálnom vzdelávaní zhruba 3-krát vyšší.

Pretrvávajúcim problémom je aj segregácia rómskych žiakov v samostatných školách a triedach. Dáta poukazujú na vytváranie etnicky homogénnych rómskych tried na základných, ale aj špeciálnych školách. Takmer polovica (47 %) detí z marginalizovaných rómskych komunít vo veku 6 až 15 rokov vzdelávajúcich sa v bežnom vzdelávaní má v triede iba rómskych spolužiakov, zatiaľ čo školu s výlučne rómskymi žiakmi navštevuje 32 % týchto detí. Tento trend je ešte výraznejší pri deťoch v špeciálnom vzdelávaní.

Miera navštevovania materskej školy (podiely detí v danom veku v %)

Zamestnanosť

Dosiahnutá úroveň vzdelania je jedným z hlavných faktorov s potenciálne zásadným vplyvom na zamestnanosť, avšak rozsah tohto vplyvu sa medzi marginalizovanými rómskymi komunitami a celkovou populáciou na Slovensku líši. Kým spomedzi osôb z marginalizovaných rómskych komunít v produktívnom veku s nízkym vzdelaním (podľa klasifikácie ISCED stupne 0 až 2) bol podiel zamestnaných 19 %, v celkovej populácii bola zamestnanosť v rovnakej vekovo-vzdelanostnej skupine 38 %. Pri osobách so strednou úrovňou vzdelania (ISCED 3 až 4) je podiel zamestnaných v marginalizovaných rómskych komunitách 42 % a v celkovej populácii 77 %. Zamestnanosť marginalizovaných Rómov je tak výrazne nižšia ako zamestnanosť ľudí z celkovej populácie s rovnakým vzdelaním. Dôvodom tak môže byť sociálne vylúčenie znemožňujúce integráciu na trh práce, ale aj diskriminačné postoje zamestnávateľov.

Príjmy a sociálne vylúčenie

Dostupné údaje navyše ukazujú, že ani príjem zo zamestnania často nepostačuje na prekonanie núdze a finančných problémov. Zatiaľ čo v celkovej populácii na Slovensku žije pod hranicou chudoby 5 % pracujúcich osôb, v prípade ľudí z marginalizovaných rómskych komunít je to viac ako polovica (57 %) zamestnaných. Samotná práca tak na vymanenie sa z chudoby ani zďaleka nemusí stačiť a tzv. pracujúca chudoba je v prostredí marginalizovaných rómskych komunít pomerne výrazným javom.

Viac ako polovica (54 %) ľudí z marginalizovaných rómskych komunít žije v domácnostiach s príjmom nižším ako 4 € na osobu na deň, pričom v prípade 16 % je to menej ako 2 € na osobu na deň. Vzhľadom na to, že príjmy týchto domácností v prepočte nedosahujú ani úroveň životného minima, možno hovoriť o extrémnej príjmovej chudobe, ktorú adekvátne nezmierňuje ani systém sociálnej pomoci. V celkovej populácii na Slovensku žije pod príjmovou hranicou 4 € na osobu na deň menej ako 2 % ľudí.

Výrazne nižšie príjmy marginalizovaných domácností sa odzrkadľujú aj na ukazovateľoch chudoby a sociálneho vylúčenia. Až 87 % domácností marginalizovaných rómskych komunít je ohrozených chudobou a 52 % z nich čelí závažnej materiálnej deprivácii. V porovnaní s 11 % (riziko chudoby), resp. 6 % (závažná materiálna deprivácia) zo všeobecnej populácie. Deti predstavujú v marginalizovaných komunitách ako aj v celkovej populácii najzraniteľnejšiu vekovú skupinu. Dôvodom je ich vysoká závislosť od postavenia ich rodičov na trhu práce, ktorá je najmä v marginalizovaných komunitách spojená s obmedzeným prístupom k službám a nízkymi príjmami.

Podiel osôb žijúcich v domácnostiach s príjmom pod hranicou rizika chudoby (v %)

Vplyv COVID-19

Na základe zozbieraných dát bolo zároveň možné zhodnotiť dopad prvej vlny pandémie COVID-19 na rómske domácnosti z hľadiska zmeny ich finančnej situácie, vzdelávania detí či dodržiavania protipandemických opatrení. Pätina domácností marginalizovaných rómskych komunít uviedla zhoršenie finančnej situácie v súvislosti s pandémiou. 38 % týchto domácností uviedlo, že toto zhoršenie pretrvávalo aj po skončení prvej vlny až do takej miery, že mali problém pri zabezpečovaní základných životných potrieb. V prípade 37 % žiakov z marginalizovaných rómskych komunít škola počas prvej vlny pandémie neposkytovala online vzdelávanie. Celkovo na Slovensku nemalo podľa analýzy Inštitútu vzdelávacích politík prístup k online výučbe 18,5 % žiakov - teda 2-krát menej, ako v marginalizovaných rómskych komunitách.

Diskriminácia

V rámci zisťovania EU SILC_MRK 2020 bol popri štandardných dotazníkoch po prvýkrát použitý aj modul otázok zameriavajúci sa na diskrimináciu Rómov, ktorý vznikol v spolupráci s Agentúrou EÚ pre základné práva (Agentúra FRA) a týka sa povedomia Rómov a Rómok o diskriminácii, ich skúsenosti s ňou, skúsenosti s obťažovaním, s násilím, s políciou a obsahuje aj otázky dôvery v inštitúcie verejnej správy.

Podľa výsledkov zisťovania v období 1 roka pred zisťovaním zažilo diskrimináciu z dôvodu etnického pôvodu 23 % Rómov a 19 % Rómok, a to v situáciách ako hľadanie práce, hľadanie bývania, v zamestnaní, v zdravotníctve, v školstve, pri kontakte s úradmi alebo v službách. V najvyššej miere sa s touto diskrimináciou stretli pri hľadaní zamestnania (33 %) a bývania (19 %). Drvivá väčšina (97 %) Rómov a Rómok, ktorí sa v priebehu posledných 12 mesiacov cítili byť diskriminovaní túto skutočnosť neoznámili alebo nepodali sťažnosť. Najčastejšie deklarovaný dôvod neohlásenia udalosti, ktorý uviedlo 45 % respondentov, bola nedôvera, že by sa po ohlásení niečo zmenilo. Ďalším bolo zľahčovanie dôležitosti predmetnej udalosti (“nestálo to za oznámenie”), pocit hanby, či neznalosť procesu podávania sťažnosti.

Tieto, ako aj ďalšie výstupy zo zisťovania prezentované v publikácii potvrdzujú, že rozdiely v životných podmienkach domácností marginalizovaných Rómov a majoritnej populácie sú stále obrovské. Ako  ďalej uviedol Ján Hero, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity, „spomínané rozdiely sa zároveň odrážajú v nerovných príležitostiach Rómov a Rómok na zabezpečenie kvalitného vzdelania, bývania alebo zamestnania. K znižovaniu týchto rozdielov je nevyhnutná realizácia koncepčne správne nastavených verejných politík“.

Práve zisťovanie EU SILC_MRK predstavuje jeden z hlavných zdrojov kvalitných dát o marginalizovaných rómskych komunitách, ktoré môžu byť použité na tvorbu a realizáciu efektívnych a úspešných opatrení.  Databáza EU SILC_MRK 2020, metodická príručka, ako aj dotazníky sú už verejne dostupné na webovom sídle Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity (ÚSVRK).

Link na elektronickú verziu publikácie nájdete tu: https://www.romovia.vlada.gov.sk/site/assets/files/1276/analyticka_sprava_eu_silc_mrk_2020_elektronicka_final.pdf (PDF - 1.62 MB)