SMARK 2025 ukazuje nielen potreby, ale aj pozitívny vývoj v rómskych komunitách.

Úrad splnomocnenca vlády Slovenskej republiky pre rómske komunity sa na tlačovej konferencii venoval výsledkom Sociografického mapovania rómskych komunít 2025 (SMARK 2025) a zároveň predstavil Rómsky mapový portál (RoMaPo). Predstavené zistenia prinášajú aktuálny obraz o životných podmienkach ľudí žijúcich v rómskych komunitách, stave infraštruktúry, dostupnosti služieb, bývaní, vzdelávaní či ďalších oblastiach. Zároveň umožňujú porovnávať vývoj v čase a identifikovať aj pozitívne zmeny, ktoré sa podarilo dosiahnuť.

Tlačovej konferencie sa zúčastnili splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško, Edita Rigová, poverená riadením odboru NP Monitorovanie a hodnotenie a analytici odboru a autori SMARK 2025 Ondrej Oravec a Michal Lukáš.

Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Alexander Daško zdôraznil, že SMARK 2025 nie je iba databázou údajov, ale nástrojom, ktorý má pomáhať pri prijímaní konkrétnych a adresných opatrení. Výsledky mapovania zároveň ukazujú, že situácia v rómskych komunitách sa môže meniť k lepšiemu a že prijaté opatrenia prinášajú v niektorých oblastiach viditeľný posun.

Sociografické mapovanie rómskych komunít 2025 nadväzuje na dlhšiu tradíciu mapovania rómskych komunít, ktorá siaha do roku 2004. Aktuálny zber údajov je v poradí štvrtý od vzniku prvého Atlasu rómskych komunít. Metodicky SMARK 2025 nadväzuje najmä na prístup použitý pri mapovaní v roku 2019, zároveň však prináša viaceré nové prvky, ktoré reagujú na súčasné potreby.

Daško zároveň zdôraznil, že SMARK 2025 nie je sčítaním Rómov. Jeho cieľom nie je zistiť, koľko Rómov žije na Slovensku. Mapovanie nezachytáva všetkých Rómov ani všetky rómske lokality na Slovensku, ale obce a lokality, ktoré spĺňali stanovené podmienky na zaradenie do mapovania. Podmienkami boli minimálne 30% podiel rómskeho obyvateľstva v obci, resp. existencia rómskej lokality, v ktorej žije aspoň 30 Rómov.

V roku 2025 je do SMARK-u zaradených 851 obcí a 1 142 rómskych lokalít. V porovnaní s rokom 2019 ide o nárast o 26 obcí a 90 lokalít. Novozaradených bolo 53 obcí a 188 lokalít.

„SMARK nie je iba databáza. Je to dátami podložený obraz o tom, ako rómske komunity na Slovensku žijú. Ukazuje nám, aké majú životné podmienky, aký majú prístup k základnej infraštruktúre a službám a zároveň nám pomáha identifikovať, kde ešte stále pretrváva priestorové vylúčenie a segregácia,“ uviedol Alexander Daško.

Viac údajov a presnejší obraz o situácii

SMARK 2025 sleduje situáciu na dvoch úrovniach – na úrovni obce a lokality. Na úrovni obcí bolo sledovaných 160 otázok, na úrovni lokalít 130 otázok. Mapovanie sa venuje demografii, bývaniu, technickej infraštruktúre, sociálnym službám, vzdelávaniu, zdravotnej starostlivosti, občianskej vybavenosti a environmentálnym rizikám.

Zber údajov prebiehal od apríla do novembra 2025, po ktorom nasledovala verifikácia údajov. Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity pôvodne oslovil 1 020 obcí a spracovaných bolo viac ako 300 000 údajov. Nie všetky obce s vyplnenými údajmi boli aj zaradené do databázy, keďže mnohé z nich nakoniec nespĺňali stanovené podmienky.

Po prvýkrát prebiehal zber dát pomocou online nástroja. Upravené boli aj formulácie metodických pokynov a oba. Pôvodné dotazníky z roku 2019 boli zároveň rozšírené o nové otázky. Novinkou v rámci mapovania je aj sledovanie súčasného pobytu, nielen trvalého pobytu, v rámci demografickej situácie v rómskych lokalitách.

SMARK 2025 zároveň rozlišuje aj kategóriu pridružených obcí, ktoré môžu byť významné z hľadiska využívania miestnych služieb, najmä škôl, obyvateľmi z okolitých obcí. Aj tieto obce preto môžu byť dôležité pri nastavovaní podpory a sú preto súčasťou finálneho zoznamu obcí mapovania.

Dôležitou súčasťou celého procesu je kvalita a spoľahlivosť údajov. Zber a overovanie koordinoval Úrad splnomocnenca vlády pre rómske komunity, do overovania boli zapojené vybrané inštitúcie a možnosť skontrolovať správnosť údajov mali  aj samotné obce. Cieľom bolo dosiahnuť čo najvyššiu kvalitu a spoľahlivosť získaných údajov.

Rozdiely existujú aj vo vnútri samotných obcí

Jedným z významných aspektov SMARK-u 2025 je podľa Alexandra Daška sledovanie rozdielov nielen medzi jednotlivými obcami a lokalitami, ale aj vo vnútri samotných obcí.

„Môže sa totiž stať, že v jednej obci sú životné podmienky väčšinového obyvateľstva výrazne odlišné od podmienok obyvateľov rómskej lokality. Ľudí pritom môže deliť iba niekoľko stoviek metrov,“ uviedol splnomocnenec.

SMARK tak umožňuje sledovať rozdiely napríklad v prístupe k pitnej vode, kanalizácii, cestnej infraštruktúre, bývaniu, vzdelávaniu či ďalším službám. Práve nerovnomerné pokrytie infraštruktúrou je jedným zo záverov mapovania – obec môže byť infraštruktúrou pokrytá, zatiaľ čo rómske lokality v rámci nej nie. Napríklad 253 lokalít je bez dostupného plynu, 96 lokalít bez dostupnej kanalizácie a 98 lokalít bez dostupného vodovodu, napriek tomu, že v obci je táto infraštruktúra dostupná pre viac ako 90 % obydlí.

Priemerná vzdialenosť rómskej lokality od obce je 1,3 kilometra, pričom najvzdialenejšie lokality sa nachádzajú 8 až 10 kilometrov od obce. Bez chodníka je 585 lokalít (51 %) a bez cestného spojenia 30 lokalít (3 %). V 211 lokalitách (18 %), existuje bariéra,  ako napríklad rieka, potok alebo železnica, ktorá ju oddeľuje od zvyšku obce.

Technická infraštruktúra sa zlepšuje

Výsledky SMARK 2025 zároveň prinášajú aj pozitívny vývoj. V porovnaní s rokom 2019 sa zlepšila dostupnosť aj pripojenie v oblasti technickej infraštruktúry. Najvýraznejšie zlepšenia boli zaznamenané pri vodovode, kanalizácii, elektrine a verejnom osvetlení. Zároveň klesol podiel obydlí bez akéhokoľvek kanalizačného systému a tiež podiel obydlí vykurovaných tuhými palivami.

Priemerný podiel obydlí s dostupnosťou plynu predstavuje v obciach 75 %, zatiaľ čo v lokalitách 53 %. Pri pripojení je rozdiel výraznejší – v obciach je pripojených priemerne 60 % obydlí, v lokalitách 25 %.

Pri vodovode je priemerná dostupnosť v obciach 84 % a v lokalitách 79 %. Pri pripojení predstavuje podiel 75 % v obciach a 66 % v lokalitách. Pri kanalizácii je dostupnosť v obciach 47 % a v lokalitách 46 %, pričom pripojenie dosahuje 41 % v obciach a 37 % v lokalitách.

Situácia sa môže meniť k lepšiemu

Podľa Alexandra Daška je veľmi dôležitým posolstvom mapovania skutočnosť, že situácia sa môže meniť k lepšiemu. Práve porovnanie údajov s rokom 2019 umožňuje sledovať, kde nastal pozitívny posun a kde je potrebné v podpore pokračovať.

Konkrétnym príkladom sú Nové Zámky, kde sa vďaka uplatňovaniu princípov desegregácie, degetoizácie a destigmatizácie, teda takzvaného 3D princípu, podarilo výrazne pokročiť v procese integrácie rómskej populácie. Mesto by už preto nemalo spĺňať podmienky na zaradenie do SMARK-u. Napriek tomu bolo v SMARK-u 2025 ponechané, aby bolo možné sledovať pokračovanie procesu integrácie a jeho ďalší vývoj.

„Tento príklad ukazuje, že mapovanie nemá slúžiť na označovanie obcí alebo lokalít. Má slúžiť na zachytenie reality a na hľadanie riešení. Ak sa situácia zlepší, je to pozitívny výsledok. Ak niekde pretrvávajú problémy, máme vďaka dátam možnosť presnejšie určiť, kde je potrebné zasiahnuť,“ zdôraznil Daško.

Dáta zo SMARKu poukazujú na to, že rómska lokalita neznamená automaticky chatrče nachádzajúce sa mimo obce. SMARK zachytáva aj lokality, v ktorých sa nachádzajú schválené alebo skolaudované rodinné či bytové domy. 40 % lokalít má úplne vysporiadané pozemky a 60 % Rómov žijúcich v lokalitách býva na vysporiadanom pozemku v bytovom alebo rodinnom dome.

Dáta majú pomôcť pri konkrétnych riešeniach

SMARK 2025 podľa Daška nástrojom pre štát, samosprávy a všetkých, ktorí sa podieľajú na tvorbe a realizácii verejných politík.

„SMARK 2025 nie je cieľ. SMARK 2025 je nástroj.“ Na základe získaných údajov je možné lepšie plánovať verejné politiky, identifikovať územia s najväčšími problémami a adresnejšie smerovať finančné prostriedky. Zároveň je možné pripravovať vhodnejšie projekty a opatrenia, ktoré reagujú na konkrétne potreby konkrétnych území, a sledovať, či prijaté opatrenia prinášajú výsledky.

„Rozhodovanie založené na dátach je presnejšie rozhodovanie. Ak vieme, kde je problém, môžeme lepšie určiť, čo je potrebné urobiť. Ak vieme, aký problém má konkrétna obec alebo lokalita, môžeme lepšie nastaviť pomoc,“ uviedol splnomocnenec.

RoMaPo sprístupní údaje verejnosti

Súčasne so SMARK 2025 bol predstavený aj Rómsky mapový portál – RoMaPo, ktorý sprístupňuje väčšinu údajov z mapovania spolu s vybranými externými údajmi štátnych a verejných inštitúcií formou mapových vizualizácií.

Portál umožňuje 4 typy vizualizácie dát a ich zobrazenie a porovnanie medzi jednotlivými obcami, ale aj medzi obcou a lokalitou. Obsahuje viac ako 280 000 údajov, viac ako 10 mapových zobrazení, viac ako 15 oblastí a viac ako 200 premenných.

Na základe verejnej súťaže bol portál   pre potreby ÚSVRK dodaný firmou  FLEX-IS, spol. s. r.o. Náklady na obstaranie, vrátane 24-mesačnej správy, predstavujú 84 132 eur. Dostupný je na adrese www.romapo.gov.sk.

Pozitívna zmena je možná

Výsledky SMARK 2025 podľa Alexandra Daška prinášajú dôležitý obraz o súčasnej situácii, ale zároveň ukazujú, že pozitívna zmena je možná a v niektorých oblastiach už nastala.

Zlepšenie technickej infraštruktúry, najmä pri vodovode, kanalizácii, elektrine a verejnom osvetlení, pokles podielu obydlí bez kanalizačného systému a vykurovaných tuhými palivami, ako aj konkrétne príklady integračného pokroku ukazujú, že prijaté opatrenia môžu prinášať výsledky.

„Preto nechceme, aby SMARK zostal iba súborom údajov. Chceme, aby sa tieto údaje premietli do konkrétnej praxe, do konkrétnych projektov, konkrétnych opatrení a adresnejšej podpory obcí a lokalít. A v konečnom dôsledku do lepších životných podmienok ľudí,“ uviedol Alexander Daško.

SMARK 2025 tak nie je iba obrazom výziev, ktorým sa ešte treba venovať. Je aj zrkadlom zmien, ktoré sa už podarilo dosiahnuť. Jeho význam spočíva v tom, že umožňuje porovnávať vývoj v čase, pomenovať pozitívne výsledky, identifikovať oblasti, kde je potrebná ďalšia pomoc, a na základe reálnych dát prijímať adresnejšie opatrenia.

„Za každým číslom v SMARK-u je konkrétna obec, konkrétna lokalita a predovšetkým konkrétni ľudia. Ľudia, ktorí potrebujú, aby sa problémy nielen pomenovali, ale aby sa aj riešili. Našou úlohou preto nie je iba vedieť, koľko údajov máme. Našou úlohou je vedieť, čo s nimi urobíme,“ uzavrel splnomocnenec vlády pre rómske komunity Alexander Daško.

Sociografické mapovanie rómskych komunít - SMARK 2025 a rómsky mapový portál RoMaPo boli realizované v rámci národného projektu Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík zameraných na rómsku populáciu, predovšetkým marginalizované rómske komunity – I. fáza, ktorý je spolufinancovaný Európskou úniou v rámci Programu Slovensko.

Fotogaléria