Písala si najmä pre seba a zo začiatku ani neverila, že by so svojimi príbehmi mohla uspieť. Jej tvorivosť si však počas aktivít Rozvojového tímu Varhaňovce všimla Rozvojová pracovníčka pre mládež Mgr. Martina Balogová a rozhodla sa jej talent cielene podporiť. Pätnásťročná Jesika postupne prekonala počiatočné obavy a s poviedkou venovanou svojej starej mame sa prepracovala až k 1. miestu v česko-slovenskom finále literárnej súťaže. Jej cesta je konkrétnym príkladom toho, ako môže dlhodobá práca s mládežou pomôcť rozpoznať potenciál mladého človeka a vytvoriť priestor na jeho ďalší rozvoj.

Talent sa niekedy ukáže tam, kde ho nehľadáme

Jesika má 15 rokov, navštevovala Základnú školu v Šarišských Bohdanovciach a v školskom roku 2026/2027 nastupuje na Súkromnú spojenú školu ELBA – Elokované pracovisko Varhaňovce. Písanie jej nebolo cudzie ani pred súťažou – dovtedy si však písala najmä denník pre seba.

Jej talent sa začal výraznejšie prejavovať počas skupinových aktivít Rozvojového tímu Varhaňovce. Na krúžku tvorby krátkych videí z príbehov zo života si Rozvojová pracovníčka pre mládež  Mgr. Martina Balogová všimla Jesikinu kreativitu, schopnosť pracovať s príbehom a formulovať vlastné nápady. Keď sa objavila možnosť zapojiť mladých ľudí do súťaže v tvorivom písaní v rómskom jazyku „Avka sar miri dajori vakerel – Tak ako moja mamička rozprávala“, rozhodla sa Jesike ponúknuť príležitosť rozvíjať jej schopnosti ďalej.

Jesika však spočiatku váhala. Práve individuálna podpora, motivácia a sprevádzanie zo strany Rozvojovej pracovníčky pre mládež jej pomohli prekonať neistotu a urobiť prvý krok.

„Jesika na začiatku sama neverila, že by so svojím písaním mohla uspieť. Počas našich aktivít som však videla, že má predstavivosť, vie pracovať s príbehom a má vlastné nápady. Potrebovala najmä povzbudiť a dostať príležitosť svoj talent rozvíjať. Keď potom prišlo 1. miesto v česko-slovenskom finále, bol to pre mňa dôkaz, že má význam všímať si potenciál mladých ľudí a systematicky s ním pracovať,“ uviedla Mgr. Martina Balogová.

Päť stretnutí a téma, ktorú našla vo vlastnej rodine

Príprava súťažnej poviedky prebiehala počas piatich stretnutí tvorivého písania. Jesika spolu s Rozvojovou pracovníčkou pre mládež najskôr hľadali námet, dej a hlavnú myšlienku príbehu, následne pracovali na samotnom texte a jeho úprave. Podpora sa zameriavala najmä na formulovanie myšlienok a gramaticky správne písanie v rómskom aj slovenskom jazyku.

Nešlo pritom iba o prípravu súťažného textu. Tvorivé písanie sa stalo nástrojom na rozvoj Jesikiných komunikačných a tvorivých schopností, sebavyjadrenia a zároveň na posilňovanie jej vzťahu k rómskemu jazyku, kultúre a tradíciám.

Tému napokon našla veľmi blízko – vo vlastnej rodine. Poviedku „E phuri daj nehfeder manuš andre miro dživipen“ – „Stará mama – najlepší človek v mojom živote“ inšpirovala jej stará mama a rozprávanie starších generácií o živote, rodine a tradíciách.

Prostredníctvom postavy starej mamy Aranky,  Jesika zachytila spoločné chvíle rodiny, odovzdávanie skúseností a tradícií medzi generáciami i význam vzájomnej súdržnosti. Príbeh nesie jednoduché, no silné posolstvo – najväčším bohatstvom nie sú peniaze, ale čas strávený s blízkymi, rodinné vzťahy, láska a súdržnosť.

Z Varhaňoviec až k česko-slovenskému víťazstvu

Jesikina cesta k úspechu bola postupná. V nultom ročníku slovenskej súťaže 7. októbra 2025 získala 2. miesto. Do súťaže sa zapojila opäť a 13. mája 2026 postúpila do česko-slovenského finále.

Spoločné finále súťaží „Romano suno“ a „Avka sar miri dajori vakerelas“ sa uskutočnilo 25. júna 2026 v Ostrave. Jesika v ňom za svoju literárnu tvorbu získala 1. miesto vo svojej vekovej kategórii.

„Najskôr som si písala iba pre seba a ani som si nemyslela, že by moje príbehy mohli zaujať iných ľudí. Do súťaže som sa zo začiatku bála zapojiť, ale pani Martina ma povzbudila a pomáhala mi pri písaní. O starej mame som chcela písať preto, lebo je pre mňa veľmi dôležitá. Keď som sa dozvedela, že som získala 1. miesto, bola som šťastná a zároveň prekvapená. Ukázalo mi to, že má zmysel skúsiť aj niečo, na čo si človek zo začiatku netrúfa,“ uviedla Jesika.

Keďže sa mladí z Rozvojového tímu Varhaňovce nemohli osobne zúčastniť na slávnostnom odovzdávaní v Ostrave, ocenenie prevzala Mgr. Monika Duždová, ktorá ho Jesike následne osobne odovzdala počas letného tábora na Sigorde. Úspech mladej autorky sa tak stal povzbudením aj pre ďalšie deti a mladých ľudí.

Úspechom sa podpora nekončí

Jesikino víťazstvo je predovšetkým výsledkom jej talentu, tvorivosti a vlastného úsilia. Zároveň je konkrétnym príkladom významu cielenej, systematickej a dlhodobej práce Rozvojového tímu Varhaňovce s mladými ľuďmi priamo v komunite. Rozpoznanie potenciálu je iba prvým krokom. Dôležité je vytvárať mladým ľuďom príležitosti, motivovať ich, poskytovať im individuálnu podporu a sprevádzať ich pri ďalšom rozvoji.

Pre Jesiku preto 1. miesto nepredstavuje koniec príbehu. Úspech ju motivoval pokračovať v tvorivom písaní a zapájať sa do ďalších literárnych súťaží. Podpora členov Rozvojového tímu pokračuje aj naďalej – pri jej vzdelávaní, osobnom rozvoji, rozvíjaní talentu a nastavovaní ďalších cieľov.

Ešte pred časom zostávali Jesikine príbehy v jej denníku. Dnes už vie, že jej slová dokážu zaujať aj za hranicami Slovenska. Jej cesta ukazuje, že mladý človek niekedy nepotrebuje, aby mu niekto povedal, čím má byť. Potrebuje, aby si niekto všimol, čo v ňom už je, a dal mu príležitosť rozvíjať to ďalej.

Zdroj fotografií: Obec Varhaňovce