"Veľmi silné momenty sú vždy vtedy, keď nastane tak veľká životná zmena, že sa nám dieťa z marginalizovanej komunity podarí dostať na štúdiá do zahraničia, napríklad do Ameriky. Keď sa vráti naspäť, je to úplne iný človek."

Barbora Mistríková vyštudovala sociálnu prácu na Pedagogickej fakulte Univerzity Komenského v Bratislave. V Slovenskej humanitnej rade pracovala v rokoch 2003 – 2005 na projekte sociálnej asistencie pre utečencov. V roku 2005  spoluzakladala program Divé maky a v roku 2008 občianske združenie Divé maky, ktoré podporuje nadané rómske deti zo sociálne znevýhodneného prostredia v rozvoji vzdelania a talentu. Je spoluautorkou metodológie mentoringu a tútoringu rómskych detí a mnohých ďalších projektov zameraných na rómske etnikum. V roku 2022 bola vymenovaná do poradného orgánu Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity ako odborníčka pre oblasť neformálneho vzdelávania rómskych detí a mládeže.

Čoho sa týka Váš projekt? Čo je jeho cieľom? 

Občianske združenie Divé maky bolo založené v roku 2008 v nadväznosti na program Divé maky, ktorý vznikol v roku 2005 v rámci o.z. PRO DONUM. Dnes občianske združenie Divé maky zastrešuje štipendijný program Divé maky, ako aj ďalšie projekty zamerané na rómsku menšinu – festival Cigánsky bašavel, Letnú akadémiu, koncerty, výstavy, kampane a pod. Naše občianske združenie je profesionálna organizácia, ktorá má za cieľ pomôcť novej generácii Rómov prostredníctvom podpory talentu ako nástroja vzdelávania rómskych detí a mládeže. Výraznou mierou tiež prispieva k lámaniu predsudkov voči Rómom prostredníctvom publicity, kampaní a rôznych kultúrnych aktivít.  

Cieľom Divých makov je podpora rómskej inteligencie, vzdelanej strednej vrstvy, ktorá prispeje k zvýšeniu životnej úrovne rómskej komunity na Slovensku. Štipendistov podporujeme cez mentoring, tútoring (doučovanie) a štipendiá. Každé dieťa má svojho vlastného mentora/ku, ktorý/á podporuje dieťa v osobnostnom rozvoji a pomáha mu zvládať komplikované životné situácie. 

Štipendiá sú financované individuálnymi alebo firemnými darcami. Od svojho vzniku sme poskytli deťom vyše 700 štipendií v celkovej výške viac ako 700.000 EUR. Okrem štipendijného programu pripravujú Divé maky aj víkendové tréningy zamerané na rozvoj talentu či osobnostný rozvoj. Do dnešného dňa máme 228 úspešných absolventov programu, ktorí v súčasnosti pôsobia doma aj v zahraničí. 

Aká bola situácia v oblasti, na ktorú sa Váš projekt zameriava pred tým, ako ste začali pôsobiť? 

Divé maky podporujú nadaných rómskych študentov z celého územia SR. Najväčšiu koncentráciu študentov a mentorov máme na východnom a strednom Slovensku. Pred vznikom programu Divé maky neexistoval žiadny iný podobný program pre rómske deti a mládež, ktorý by skĺbil štipendiá, mentoring, tútoring a ďalšie aktivity neformálneho vzdelávania. Od roku 2005 sme síce inšpirovali viacero organizácií, žiaľ napriek tomu stále nemáme konkurenciu. Keďže sme malá organizácia, vieme poskytnúť podporu 50-tim študentov a študentkám. To je ale samozrejme málo, nadaných rómskych študentov a študentiek, ktoré by potrebovali takúto podporu sú na Slovensku tisíce.  

 Aké boli prekážky, s ktorými ste sa museli vysporiadať? 

Okrem predsudkov voči Rómom je to hlavne večný boj o finančnú udržateľnosť našich projektov ako aj získavanie individuálnych darcov, ktorí sú schopní zafinancovať štipendiá vo výške viac ako 1000 EUR ročne. Nemáme žiadne pravidelné financovanie od štátu na chod organizácie alebo programu. Financie žiadame formou žiadostí o dotáciu, ktorá môže, ale aj nemusí byť schválená, respektíve ak je schválená je to v oveľa nižšej sume, než aká je potrebná na realizáciu projektu. Práve tento večný „boj o prežitie“ zaberá viac ako 40% nášho pracovného času, čo je škoda.   

Aká bola najväčšia výzva na ceste za cieľom? 

Či zvolená metodológia bude fungovať a skutočne vieme pomôcť rómskym deťom ku kvalitnému vzdelaniu a rozvoju osobnosti. Výzva bola aj to, či si získame dôveru komunít, z ktorých pochádzajú naši štipendisti. Zdá sa, že toto sa nám podarilo.

Akú radu by ste dali niekomu, kto bude v budúcnosti pracovať na riešení podobného problému ako Vy?  

Sme ochotní poskytnúť aj celú metodológiu, ak by niekto chcel rozbehnúť podobnú podporu detí v ďalších rómskych komunitách. Každopádne autenticita, absolútne prijatie, láskavosť, ale aj dávka racionality vedia byť veľmi užitočnými nástrojmi pri práci s deťmi z marginalizovaných komunít.   

Čo vnímate ako najväčšiu bariéru rómskych komunít v oblasti, v ktorej pôsobíte? 

Medzi tie najvýraznejšie určite patria chudoba, sociálne vylúčenie, spoločenské predsudky a málo pozitívnych vzorov v komunitách.  

Je to, čo robíte udržateľné? 

V auguste má program Divé maky 18 rokov, takže asi áno. Ale stojí to veľa práce a mentálnych síl a bolo pár situácií, kedy sme zvažovali ukončiť našu činnosť, lebo nám neboli schválené žiadne väčšie granty a doslova sme nemali už ani na nájomné a výplaty. Vždy sa ale nakoniec našli darcovia, ktorí nám v takýchto ťažkých chvíľach pomohli. Za to im zo srdca ďakujeme. Rovnako ako ďakujeme všetkým ostatným väčším či menším darcom, firmám a všetkým, ktorí nám finančne aj nefinančne pomáhajú. Otázne je ale, ako dlho sa dá v takejto finančnej neistote nielen fungovať, ale aj rozvíjať organizáciu a jej aktivity.  

Mohli by ste uviesť príklad dobrej praxe z Vášho pôsobenia? Čo vo Vás naozaj zarezonovalo? 

V Divých makoch pôsobím už 18 rokov, keďže som jedna zo zakladateľov programu aj občianskeho združenia. Tých príbehov, ktoré mi utkveli v pamäti, sú desiatky. Veľmi silné momenty sú vždy vtedy, keď nastane tak veľká životná zmena, že sa nám dieťa z marginalizovanej komunity podarí dostať na štúdiá do zahraničia, napríklad do Ameriky. Keď sa vráti naspäť, je to úplne iný človek. Absolútne sa mu zmení pohľad na život, získa nadhľad, samostatnosť, motiváciu a chuť ísť za svojimi snami. Po návrate tak môžu naši študenti inšpirovať k zmene nielen svoju rodinu, ale aj širšiu komunitu. Vyzerá to tak, že našich študentov najviac transformuje práve odchod z prostredia svojej komunity. Ideálne za hranice nášho štátu, alebo aspoň do väčšieho mesta.  

Ďakujeme za rozhovor :)