Jozef Farkaš: Pomocou hudby sa snažím búrať hranice medzi ľuďmi.

Orchester Cigánski diabli a jeho členovia sú legendou, aj v našej rubrike. Tentokrát sme sa porozprávali s človekom, ktorý zohráva v známom orchestri manažérsku úlohu, no je aj skvelým hudobníkom. Hráč na violu a stále optimisticky naladený Jozef  Farkaš hovorí o tom, čo preňho znamená hudba a ako vníma svoju rómsku identitu.

Ako by ste sa v krátkosti predstavili?

Volám sa Jozef Farkaš, narodil som sa v minulom tisícročí, som absolventom Bratislavského konzervatória a som členom orchestra Cigánski Diabli, ktorý sme spolu s kolegami založili.

Odkiaľ pochádzate?

Môžem povedať, že som rodený Bratislavčan – Prešporák, nakoľko počas môjho detstva sa v súčasnej Bratislave bežne hovorilo viacjazyčne a to slovenčinou – prešporčinou, nemčinou, jidiš, rómčinou, aj maďarčinou.

Čo pre vás znamená byť Rómom?

Rómska hudba je populárnou po celom svete už storočia, preto byť Rómom a tiež aj hudobníkom je pre mňa poctou. Som rád, že aj ja, ako súčasť Cigánskych Diablov, som ju úspešne reprezentoval v tridsiatich štyroch krajinách sveta.

Kedy ste začali vnímať svoju rómsku identitu?

V podstate odmalička pri výchove, ale vždy sme boli vedení k tomu, že ľudia sú si rovní.

Čo vás ako dieťa inšpirovalo? Čím ste chceli byť?

Pochádzam z hudobníckej rodiny, takže rodičia nás prirodzene viedli k hudbe a našimi vzormi boli aj starí rodičia a širšia rodina, takže som chcel byť, rovnako ako aj moji súrodenci, hudobníkom. Mojim vzorom bola rodina, ktorá už generačne žila hudbou. Taktiež veľa cestovali a spoznávali rôzne krajiny a rôzne kultúry, po čom som vždy ako dieťa túžil.

Kto je vašim vzorom dnes?

Sú to stále rodičia a starí rodičia. Viedli nás k zodpovednosti a cieľavedomej práci na sebe, zdôrazňovali význam vzdelávania, podporovali naše záľuby a boli našou oporou.

Štartovacia čiara rómskych a nerómskych detí nie je rovnaká. Vnímali ste to aj vy osobne v škole?

Chvalabohu, ja ani moji súrodenci sme s tým žiadnu nepríjemnú skúsenosť nemali, práve naopak, tým že sme boli hudobníci, hudba nás prirodzene prepájala s ostatnými.

Ako vyrastajú rómske dievčatá/ rómski chlapci? Je v ich výchove nejaký rozdiel?

Ako si pamätám z rozprávania, v minulosti boli dievčatá skôr vedené k domácim prácam a k príprave na starostlivosť o rodinu a chlapci boli vedení k tomu, aby v dospelosti rodinu dokázali zabezpečiť . V súčasnosti sa tieto rozdiely viac-menej stratili a dievčatá, rovnako ako aj chlapci, majú rovnakú “štartovaciu čiaru” do života.

Čo vnímate ako vašu najdôležitejšiu rolu?

V roli hudobníka a tiež učiteľa hudby sa snažím práve pomocou hudby búrať hranice medzi ľuďmi.

Ako ste sa dostali k tomu, čo dnes robíte?

Hudobník sa vždy rozhoduje, akým smerom v dospelosti ísť, či má záujem pracovať v štátnom telese, či hrať ako sólista, alebo v nejakom inom zoskupení. Ja som mal šťastie, že som sa stretol s hudobníkmi, ktorí mali podobné umelecké predstavy ako ja a podarilo sa nám vytvoriť zoskupenie, ktoré dlhoročne úspešne s našou originálnou tvorbou funguje.

Čo by ste chceli v tejto práci dosiahnuť?

Najdôležitejšie je odovzdať naše hudobné posolstvo čo najviac ľuďom a odovzdávať im dobrú energiu. Bol by som rád, ak by sa nám to darilo čo najdlhšie.

Čo bola najväčšia výzva, ktorej ste profesionálne, alebo osobne čelili?

Najväčšou výzvou v začiatkoch bolo presadenie nášho osobitého hudobného prejavu, čo sa úspešne podarilo a potvrdzuje to množstvo spoločných projektov z mnohými filharmóniami, hudobnými zoskupeniami a tiež významnými sólistami nielen doma, ale i v zahraničí.

Čo vás mimo práce napĺňa?

Najviac ma napĺňa, ak si môžem v pokoji občas oddýchnuť, prípadne ísť navštíviť súrodencov, ktorí žijú v zahraničí.

Ako vnímate situáciu Rómov na Slovensku?

Postavenie Rómov na Slovensku z môjho pohľadu závisí najmä od toho, aký postoj má rodina pri výchove k vzdelávaniu detí, tie ktoré sú dostatočne podporované, majú veľké šance na úspech.

Čo je podľa vás najväčšou výzvou, pred ktorou rómske komunity stoja?

Vzatie zodpovednosti za seba aj osud svojich detí do vlastných rúk, snažiť sa viac pracovať na sebe, svojich návykoch a dbať na vzdelávanie.

Čo sa podľa vás môže majorita od Rómov naučiť?

Učíme sa jeden od druhého, možno ako takú najhlavnejšiu črtu by som spomenul spolupatričnosť.

Vnímali ste niekedy neprijatie, alebo diskrimináciu kvôli svojmu pôvodu?

Vďakabohu, nie.

Čo môže pomôcť vyrovnať sa s diskrimináciou alebo neprijatím rómov, ktorí niečo také zažili?

Hoci ja som to na vlastnej koži nezažil, viem o prípadoch, ktoré sa stali a určite najvhodnejším spôsobom je stieranie rozdielov v spoločnosti.

Vnímali ste niekedy, naopak, svoje rómstvo ako výhodu?

Čo sa týka hudby, určite áno. Hudba je totiž veľmi silný komunikačný prostriedok

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Pomocou hudby búrať nezmyselné hranice medzi ľuďmi i naďalej.

Fotogaléria