Meno Pupoband má svoj cveng niekoľko generácií hudobníkov, ktorí svoju rómsku identitu pretavujú do umenia a sú na ňu hrdí. Ako sa postaviť výzvam, byť úspešný a zároveň klásť rodinu na prvé miesto, prezrádza líder kapely, spevák a klavirista Michal Polák.

Ako by ste sa v krátkosti predstavili?

Som hudobný producent, muzikant, hudobný skladateľ a dramaturg. Spevák a multiinštrumentalista a majiteľ nahrávacieho štúdia Puporecords

Odkiaľ pochádzate?

Pochádzam zo Serede a Šúroviec. Teda moja mama pochádzala zo Serede, môj otec zo Šúroviec. Presťahovali sme sa do Bratislavy, čiže ja som vlastne Bratislavčan, ale korene mám trnavské.

Čo Vás ako dieťa inšpirovalo? Čím ste chceli byť?

Už ako dieťa som chcel byť hudobníkom, lebo pochádzam z hudobníckej rodiny a mal som to každý deň pred očami. Stále sa u nás hrávalo, tak som chcel byť hudobníkom aj ja.

Kto bol Vaším vzorom?

Bol to môj otec, môj brat, a potom som mal aj iné vzory. Keď som mal takých pätnásť rokov, začal som vnímať hudbu inak. Bol to Roby Lakatos, potom aj u nás v Česku a na Slovensku bol Gejza Horváth, Antonín Gondolán, výborný skladateľ. Vnímal som aj Američanov, Oscara Petersona, Michaela Jacksona a podobne. Ale mojím najväčším hudobným vzorom bol môj dedko Tibor Biháry. Hrával v jazzovej kapele AlijazzBand, takže tú hudbu dával aj ďalej do sveta. Tak som sa aj dostal k tomu, čo robím dnes. Už od útleho detstva som začal robiť hudobné podklady, neskôr som začal nahrávať albumy rôznym spevákom z rómskej komunity, potom prišlo Duo Yamaha a postupne som začal robiť aj pre iné skupiny a spevákov.

Kto je Vaším vzorom dnes?

Stále čerpám od starších umelcov, čiže najmä môj dedko a môj otec. Momentálne spolupracujem s rôznymi spevákmi a umelcami a od každého si beriem niečo dobré, a to ma posúva ďalej. Každý muzikant je niečím výnimočný, či sme na Slovensku alebo v zahraničí.

Štartovacia čiara rómskych a nerómskych detí nie je rovnaká. Vnímali ste to aj vy osobne v škole?

Áno. Už v škole mi dávali pocítiť, že som Róm. Boli sme osemnásti v triede a učiteľka zakaždým vyvolala ako prvého mňa. Bol som vždy na rane. A aj keď som chodil na cirkevné konzervatórium, tak som to mal ťažšie. Skrátka na mňa pozerali inak. Akoby som bol z vesmíru, ale to je taká doba. Pedagógovia to brali tak, že ty máš talent, tak ty musíš vedieť oveľa viac. Mne ako prvákovi dávali robiť veci ako Fuggi (Don Giovanni) a rôzne operné árie, ktoré sa normálne učili až štvrtáci. V druhom ročníku som mal iné zadania a moji spolužiaci iné.

Čo je podľa Vás Vaša najdôležitejšia rola?

Ja sa cítim ako hudobný kouč. Snažím sa vždy pomôcť každému dosiahnuť to najlepšie, čo dokáže zo seba dať a tým, že mám nahrávacie štúdio a pracujem so spevákmi, tak sa ich snažím posunúť ako sa najviac dá a poradiť im. Taktiež som hudobný skladateľ a vždy sa snažím moju hudbu spopularizovať.

Čo by ste chceli v tejto práci dosiahnuť?

Beriem to tak, že čo príde, to príde. Nechávam to na osud a každý rok sa niekam posúvam. Každý rok príde niečo iné, niečo nové. Napríklad teraz robím pre speváka Zola Rotha na skvelom projekte na počesť Věry Bílej. To ma nabudilo vrátiť sa k rómskej hudbe a má to pre mňa význam, myšlienku, je v tom príbeh, baví ma to.

Čo bola najväčšia výzva, ktorej ste profesionálne alebo osobne čelili?

Klient si u nás objednal zakázku na podklady opery , ktorú kedysi robili Waldemar Matuška s Karlom Gottom. Spievali časť opery Prodaná nevěsta a my sme robili hudobný podklad. Keďže sme nemali noty, tak sme to všetko robili podľa sluchu a každý jeden nástroj od dychových sekcií po sláčikové sekcie sme nahrali a boli sme na to hrdí.

Čo Vás okrem práce osobne napĺňa?

Moje krstniatka. Jakubko a Šimonko. Sú to bratove deti a vidím, že v nich je tá muzika od mala. Tancujú, spievajú, milujú rockovú muziku, tak sa teším, že budú naši hudobní pokračovatelia.

Čo pre Vás znamená byť Rómom?

Ja som rád, že som Róm. Je vo mne tá krv a myslím si, že keby som nebol Róm, tak necítim tú hudbu a nerobím ju tak, ako ju robím. Každý cíti hudbu inak, no my Rómovia máme v sebe ten “balkán” a zmiešané rôzne veci. 

Ako vnímate situáciu Rómov na Slovensku?

Je to ťažká téma. Rómovia to tu majú náročné. Na druhej strane poznám veľa Rómov, ktorí ani neriešia, že sú Rómovia. Aj v rodine máme doktorov, a tak podobne. Ja neriešim, kto je Róm a kto nie. Riešim, či to je dobrý človek, alebo zlý.

Čo je podľa Vás najväčšou výzvou, pred ktorou rómske komunity stoja?

Začleniť sa do spoločnosti. Väčšine to ani nie je umožnené. Štartovacia čiara je pre nich taká, že idú z obrovského mínusu. Je medzi nami aj veľa talentov, ale málokedy sa podarí tomu človeku preraziť. Ľudia sa naňho pozerajú spôsobom, že ty si z osady a tam sa to končí.

Čo sa podľa Vás môže majorita od Rómov naučiť?

Lásku a spolupatričnosť. To, ako rodiny držia spolu a zmysel pre rodinu.

Čo Vám pomáha vyrovnať sa s diskrimináciou časti spoločnosti voči Rómom?

Beriem to tak, ako to je. Celý čas to tu je a určite to tu pár rokov ešte bude, ale napríklad v zahraničí, a to stačí ísť len do Viedne, som to už veľmi nepociťoval. Tam je tá multikultúra.

Vnímali ste niekedy, naopak, svoje rómstvo ako výhodu?

Áno, hlavne hudobnej sfére. Mám talent, to požehnanie. Ale čo sa týka iných stránok, máme to tu ťažké.

Myslíte si, že sa Slovensko dostane do bodu, kedy tu nebude vôbec nijaká diskriminácia?

Myslím si, že áno, že to tu bude ako vo Viedni a budeme multikultúrnejší. Ide to pomaly, ale nejaké náznaky vidieť je a verím, že o pár rokov to ľudia prestanú riešiť úplne. Dnešní mladí už odlišne vnímajú inakosť a moji synovcovi to budú vnímať zase úplne inak.

Čo vnímate ako Váš najväčší životný úspech?

Dva roky dozadu som bol finalista v Košickom zlatom poklade, kde vybrali moju pieseň Láska šialená. Spolu s bratom sme tam aj vystupovali, ale žiaľ, nevyhrali sme.

Aké sú Vaše plány do budúcnosti?

Plánujem ísť na turné. Najprv po Slovensku potom do Austrálie. Robíme aj vlastnú tvorbu a hlavne chceme propagovať gypsy music a etno do sveta. A tešíme sa na náš pripravovaný album, ktorý budeme vydávať tento rok, PUPOBAND History a  ktorý robíme s pomocou Kult minoru. Bude to na oslavu sedemdesiateho výročia založenia kapely. Budú tam piesne, ktoré zložil môj otec Jozef Polák, prezývaný PUPO.

Fotogaléria