Skvelý slovenský boxer je tvrdý chlap a rodinne založený človek. Jeho disciplína a zápal sú inšpirujúce a svoju športovú kariéru vyvažuje rodinou. Ako sa biť nielen v ringu, ale aj so životnými prekážkami, ktoré stretávajú každého z nás, prezrádza Michal Takács, ktorý si vybudoval rešpekt svojou nezlomnosťou.

Ako by ste sa v krátkosti pár vetami predstavili?

Som športovec, boxer a som osemnásťnásobný majster Slovenska. Mám tristotridsať amatérskych zápasov, tri profesionálne zápasy a som účastník olympijských hier. Bol som trikrát piaty na majstrovstvách Európy, dvakrát piaty na majstrovstvách sveta. Viackrát som vyhral medzinárodné turnaje.

Odkiaľ pochádzate?

Pochádzam z Galanty. Narodila som sa tu a aj tu žijem.

Čo Vás od malička inšpirovalo? Chceli ste byť boxerom už ako dieťa?

Inšpiroval ma môj brat, ktorý už bol boxerom v čase keď som ja začínal. On ma motivoval byť lepším a hlavne byť športovcom. Mojím vzorom bol celý život aj môj otec, ktorý je taký človek, že to slovami ani neviem opísať. Vychoval veľa športovcov a dobrých boxerov. Disciplína a tvrdá drina ma posúvali vpred. Tento šport sa mi páčil a ako vždy hovorím, miesto autíčka som dostal rukavice.

Pritrafili sa aj nejakí profesionálni boxeri ako vzory?

Ja mám vytetovaného Muhammada Aliho, ktorý je pre mňa najlepší boxer. Taktiež Floyd Mayweather je môj veľký vzor.

Kto je vašim vzorom dnes?

Spomínaný otec. Špičkovo sa stará o boxerov a dáva do športu to, čo málokto. Pri svojich zverencoch rieši každú jednu vec. Nielen športovo, ale ich aj vychováva, dáva im školu života a snaží sa, aby sa učili a mali dobrý prospech.

Štartovacia čiara rómskych a nerómskych detí nie je rovnaká. Vnímali ste to aj Vy osobne v škole?

Vnímal som to. Bohužiaľ. Ja osobne som to nikdy nezažil. Keďže som bol športovec, mňa si ľudia vážili a báli sa ma uraziť. Mali rešpekt, ktorý som si vybudoval svojou drinou. Snažil som sa byť ku každému férový a nemal som rád, keď niekto niekoho ponižoval. Dnes by už nemali byť rasisti, ale osobne si myslím, že aj niektorí Rómovia sú rasisti, lebo odsudzujú bielych. Ja v tom vidím len jedno: že sme všetci rovnakí. Ide o to, kto má aký charakter, nie o to, kto má akú farbu pleti. Nikdy som to neriešil a nikdy to riešiť nebudem. Bol som v Anglicku, kde ide vedľa seba Číňan s černochom a nikto sa nad tým nepozastaví. Na Slovensku, musím povedať, že je veľký rasizmus.

Osobne ste nečelili nejakej výzve z pohľadu diskriminácie?

Nie, osobne som diskrimináciu nezažil. Každý kto ma pozná vie, že som slušný človek, čo maká na svojich snoch. Poznám však ľudí, ktorí majú takú skúsenosť.  Ale keď som bol pri nich prítomný ja, nikdy som nedovolil, aby niekto zažíval diskrimináciu. Keďže ku mne mávajú ľudia rešpekt, tak ako som ochraňoval Rómov, tak som ochraňoval aj bielych. Ja som išiel tam, kde bola spravodlivosť. Nikdy som neriešil farbu pleti. Len to ako sa kto správa.

Ako vyrastajú rómske dievčatá / rómski chlapci? Je v ich výchove rozdiel?

Myslím si, že je. Ja aj odsudzujem niektorých Rómov, ktorí sa nevedia postarať o deti. Samozrejme dieťa je Boží dar a tak sa oň treba aj starať, keď už som rodič. Spraviť si dieťa je jedna vec, ale to ako vyrastá a čo vidí je veľmi dôležité. Ja som Róm, ale môj otec bol pre nás príklad celý život. Staral sa o nás a vychoval nás najlepšie, ako vedel a som presvedčený, že človek je tým, kým ho vyformuje rodič svojou výchovou.

Čo je podľa Vás Vaša najdôležitejšia rola?

Som človek, ktorý sa snaží športovať a popri náročných tréningoch sa venujem deťom. Chcem byť vzorom pre našu komunitu a kultúru, ale aj pre všetkých ostatných. Myslím si, že mám nejaké úspechy a spravil som krok dopredu, aby som motivoval našu mládež.

Čo by ste chceli vo svojej práci dosiahnuť?

Chcel by som tento rok vyhrať Český medzinárodný titul. O dva roky by som chcel vyhrať nejaký európsky a do troch rokov by som chcel vyhrať svetový titul a urobiť dieru do sveta. Ja si myslím, že na to mám a makám na sebe každý deň. Naozaj robím všetko preto, aby som dosiahol veľké veci, a to čo by som chcel, aj dosiahnem.

Čo bola najväčšia výzva, ktorej ste profesionálne alebo osobne čelili?

Mal som ich viacero. Myslím, že najväčšia výzva pre mňa boli majstrovstvách sveta. Bol som takpovediac rozbitý a mal som pred sebou ešte dva zápasy. Hýbali sa mi predné zuby, nevedel som si dať chránič do úst a musel som zvládnuť ďalšie dva súboje. Samozrejme mi to veľa dalo a snažím sa tie negatívne stránky boxu zlepšiť.

Čo vás napĺňa vo voľnom čase?

Moja rodina, moja dcérka. Taktiež môj otec, mama a môj brat. Voľný čas venujem svojej rodine, lebo ju milujem a sú to najbližší ľudia, ktorým verím.

Čo pre vás znamená byť Rómom?

Ja to nejako neriešim. Či Róm, či neróm, ja nesúdim podľa farby pleti, ale podľa toho kto aký je.

Kedy ste začali vnímať svoju rómsku identitu?

V škole. Tam si zvykli robiť srandu z Rómov. Ľudia z môjho okolia to zažívali, hoci mne sa to nestalo, no nikdy som nedovolil, aby sa niekto vyvyšoval nad moju komunitu a kultúru.

Ako vnímate situáciu Rómov na Slovensku?

Máme tu veľký rasizmus, to je jedna vec. Bohužiaľ musím povedať kritiku aj do našich radov, niektoré rómske rodiny žijú, ako žijú a nerobia nič preto, aby sa mali lepšie. Naša komunita musí byť cieľavedomá, viac na sebe pracovať a ľudia musia byť vytrvalí. To je to, čo by nás Rómov malo posúvať. Vytrvalosť a disciplína. To našej komunite chýba.

Čo je podľa vás najväčšou výzvou, pred ktorou rómska komunita stojí?

Aby išli do roboty. Aby mali nejaké sny. Aby neboli leniví. Nemyslím len ohľadom športu. Sen môže byť aj to, že si niekto chce napríklad vybudovať svoj dom. Tá výzva je, aby na tom začali robiť. Ja robím tiež všetko preto, aby som uživil svoju rodinu, aby som raz dcére mohol kúpiť auto. Môj otec nám dal to, že ako ja, tak aj všetci moji súrodenci máme svoj byt, kde môžeme bývať. To bola veľká pomoc. Viem pochopiť chudobných, ale dôležité je, aby Rómovia začali niečo budovať pre svoje deti a pre svojich blízkych.

Čo sa podľa Vás môže majorita od Rómov naučiť?

Mať väčšie srdce. Lebo to my Rómovia máme.

Vnímali ste niekedy svoje rómstvo ako výhodu?

Nie. My Rómovia máme málokedy výhody. Skôr nevýhody.

Myslíte si, že diskriminácia na Slovensku niekedy úplne vymizne?

To si nemyslím. Vždy budú nejakí rasisti. Mám TikTok a vidím tam strašných rasistov, čo sa týka Slovenska. Hoci je naša komunita veľká, nie je tak silná, aby tomu zabránila.

Aké sú vaše plány do budúcnosti?

Moja budúcnosť je pestrá. Každý jeden deň mám dva tréningy, takže sa snažím svoju budúcnosť budovať tak, aby som niečo dokázal a aby to uživilo mňa, aj moju rodinu. Chcem dokázať, že patrím do svetovej špičky. Viem a cítim, že mám pár rokov, kedy môžem dosiahnuť neuveriteľné výsledky.

Fotogaléria