Talentovaný a úspešný hudobník a hrdý Róm nedá dopustiť na chvíle s rodinou. Našiel v nej zázemie a podporu, ktorá mu pomohla dostať sa v živote tam, kde dnes je. O tom aké výhody môže priniesť integrácia Rómov a obetovanie času na sebarozvoj nám povedal Miloš Biháry.

Ako by ste sa v krátkosti predstavili?

Volám sa Miloš Biháry, som klavirista. Pochádzam z Trnavy, študoval som na konzervatóriu v Bratislave a neskôr na Vysokej škole múzických umení. Momentálne učím na bratislavskom konzervatóriu a na základnej umeleckej škole a popri tom sa venujem koncertnej umeleckej činnosti.

Čo Vás ako dieťa inšpirovalo? Čím ste chceli byť?

Od malička som chcel byť hudobníkom. Pochádzam z maminej aj z otcovej strany z muzikantskej rodiny, takže som s hudbou vyrastal.  Otec hral na klarinete, strýko na husliach. Tam som dostal základ pre cimbalovú hudbu. Z maminej strany to boli hudobníci, ktorí sa venovali džezu a tzv. kaviarenskej muzike, tam som dostal základy džezu.

Kto bol Vaším vzorom?

Najmä otec, ale obaja rodičia mi boli vzorom v živote, aj v hudbe. Neskôr, keď som sa už hudbe venoval intenzívne a chcel som ísť na konzervatórium, objavoval som skladateľov, ich tvorbu a  moje vzory začali byť profesionálnejšie.

Kto je Vaším vzorom dnes?

V hudobnej brandži je pre mňa najväčším klaviristom džezového sveta Oscar Peterson a z klasickej hudby Franz Liszt, alebo Fryderyk Chopin.

Štartovacia čiara rómskych a nerómskych detí nie je rovnaká. Vnímali ste to aj vy osobne v škole?

Ja som našťastie, tento rozdiel na nijakej škole nepociťoval, ale viem, že je to ťažšie keď ste Róm. Spraviť nejakú dieru do sveta alebo vôbec aby si vás niekto všimol… V kultúre je celkovo veľmi ťažké preraziť, takže mám veľké pochopenie pre všetkých rómskych umelcov. Zapasovať do väčšieho celku keď ste Róm, je minimálne o dva stupne ťažšie.

Nakoľko dôležité bolo pre Vašu cestu hudobníka štúdium?

Štúdium je najdôležitejšie. To by som vyzdvihoval najviac, keď sa rozprávame o rómskej téme. Tie roky treba vydržať. Investícia do času, ktorý som obetoval v rámci sebarozvoja, ktorému som sa venoval v čase keď som už mohol mať voľno mi priniesla všetko čím dnes som. A samozrejme aj zázemie. Ak by som nemal takých rodičov, akých mám, tak by som sa nedostal nikde. Aj keď mám možno nejakú mieru talentu, ako hovorili na prijímačkách. Nebyť však podpory rodiny, bolo by mi to nanič.

Čo by ste chceli v tejto práci dosiahnuť?

Chcel by som sa zlepšovať vo všetkom v čom vidím svoje rezervy, o ktorých viem najlepšie ja sám. A pokračovať v mojej činnosti a projektoch s mojimi kapelami. Teraz robíme na novom CD s Django Gypsy Jazz Trio a na to sa teším. Potom ešte odovzdať moje interpretačné skúsenosti mladším generáciám, keďže aj vyučujem. Plus, mám nový projekt, ktorý som vymyslel pred pol rokom. Je to filmová virtuózna show, kde hráme filmové hity, ktoré všetci poznajú. Zaranžoval som si to podľa seba, keďže hrám na klavíri, tak to bude sólový koncert s orchestrom. Teraz sme mali turné, ktoré ešte stále pokračuje a na Vianoce budeme robiť vianočné koncerty.

Čo bola najväčšia výzva, ktorej ste profesionálne alebo osobne čelili?

Medzi najväčšie výzvy patrilo obdobie covidu. Každý bol doma a nemohli sme sa prezentovať,  nemohli sme robiť svoju prácu. Robil som deťom nahrávky, učil som z domu, čo nebolo ideálne, no popasovali sme sa s tým. Vtedy to bola veľká výzva, lebo nikto to nečakal a museli sme sa vzniknutej situácii prispôsobiť.

Čo Vás okrem práce osobne napĺňa?

Súkromný život. To, čo zažívame s mojou priateľkou. Je tiež umelkyňa, herečka v Radošinskom národnom divadle, takže sa výborne dopĺňame. Máme sa o čom rozprávať, sme v jednom fachu. Celkovo ma napĺňa rodina. Všetci sa navštevujeme a máme dobré vzťahy.

Čo pre Vás znamená byť Rómom?

Som hrdý na to, že som Róm. Nie je to síce v živote ľahká cesta, ale keď sa niekomu podarí to, čo si zaumieni alebo vysníva, je to skvelé. Tak by to malo byť. Medzi nikým by nemali byť rozdiely.

Kedy ste začali vnímať svoju rómsku identitu?

Od malička. My sme sa za to nikdy nehanbili. Veď odtiaľ prišla aj tá hudba, od malička som počúval veľa cimbalovej a džezovej hudby, bol som na nej odchovaný, takže som to všetko vnímal už v útlom detstve.

Ako vnímate situáciu Rómov na Slovensku?

Ako hovorím, nie je to ľahké. Môžem si dovoliť povedať, že mňa sa to až tak netýka, ale keď idem po meste večer a vidím, že ide Róm a neróm, tak vidím, že tá vzájomná úcta tam nie je a snáď to nebude prerastať do niečoho horšieho… Ale myslím si, že sme na tom ešte dobre v porovnaní s niektorými štátmi, kde je diskriminácia ešte horšia.

Čo je podľa Vás najväčšou výzvou, pred ktorou rómske komunity stoja?

Je to zložitá téma. Chápem nerómov, ale chápem aj Rómov. Spraviť však musia niečo obe strany. Všetci sme rovnakí, majme úctu voči človeku a rešpekt voči druhému. Na strane majority by malo pribudnúť väčšie pochopenie a Rómovia by mohla mať v každej komunite jedného ťahúňa alebo vzor, aby si povedali „chcem pracovať ako on, chcem sa mať dobre, ako on“. Ale musia to chcieť obidve strany. To je najdôležitejšie. Musia to chcieť a vytrvať, lebo na vytrvalosti to zlyháva. Nie všetko ide hneď.

Čo sa podľa Vás môže majorita od Rómov naučiť?

Ak mám ísť na to umelecky, povedal by som, že máme trošku iné srdce a emócie… Užívať si život. To my Rómovia vieme. Užívať si každý deň akoby mal byť  posledný.

Vnímali ste niekedy neprijatie alebo diskrimináciu pre svoj pôvod?

Chvalabohu nie. Aj lovím v pamäti, ale nie. Ani na základnej, ani na strednej a ani teraz v pracovnom živote.

Ani nikto z vášho okolia?

Nie, myslím, že nie. A som za to vďačný, že som nemusel mať tú skúsenosť.

Prečo si myslíte, že to tak je?

Nahlas premýšľam a myslím, že je to preto, že som ako Róm vyrastal s Rómami, aj nerómami. Mal som ten pohľad, povedal by som päťdesiat na päťdesiat z oboch strán. Bavil som sa rovnako s jednými, aj s druhými.

Takže integrácia Rómov od malička by podľa Vás mohla pomôcť predísť diskriminácii?

Určite áno, je tam hneď aj iné rozmýšľanie. Ak sa budete baviť len s istou skupinou ľudí, tak inklinujete k tomu správaniu a zmýšľaniu. Ak máte širší obzor, máte aj širšie myslenie. Je to v ešte v zárodkoch, keď je človek dieťaťom. Od toho sa odvíja, aký bude neskôr.

Vnímali ste niekedy naopak, svoje rómstvo ako výhodu?

Áno. V hudbe. Išlo mi to ľahšie a rýchlejšie, ako mojim súputníkom. Tam bola výhoda, že som vďaka Bohu dostal talent a absolútny sluch, čo mi pomáhalo vo všetkých testoch a všetkom ostatnom.

Myslíte si, že Slovensko dospeje do štádia, že tu nebude diskriminácia?

Verím v to a dúfam v to. To by bolo ideálne. Asi by sme mali ružové okuliare, ak by sme očakávali, že to bude úplne stopercentné, ale verím v to, že to bude lepšie a pochopenie bude väčšie. Myslím si, že by sme v dôležitých sférach mali zapojiť Rómov. Napríklad v medicíne. Určite máme dobrých lekárov Rómov a treba im dať priestor. Taktiež učiteľov. Treba im dať priestor v hocijakej sfére, nielen umeleckej, a to by mohlo zarezonovať, že by si majorita všimla Rómov aj v dobrom svetle. Celkovo je naše vzdelanie hybný moment. Rómovia by sa tak mohli dostať k väčšiemu rešpektu a mohli by sa dostať na miesta, ktoré chcú a mať lepší život.

Čo je podľa Vás Vaša najdôležitejšia rola?

Jednoducho byť dobrým a úctivým človekom. A aby ľudia, ktorých mám rád, mali radi mňa. To sa týka aj fanúšikov samozrejme.

Fotogaléria