Národný projekt Zdravé komunity nám predstaví Mgr. Tomáš Sivák, PR manažér pre terén z organizácie Zdravé regióny spadajúcej pod rezort zdravotníctva, ktorej cieľom je podpora zlepšenia zdravotného stavu obyvateľov segregovaných osád na Slovensku prostredníctvom zlepšenia podmienok pre zdravie vďaka pravidelnému vykonávaniu zdravotnej osvety, spolupráci s lekármi, obcami, pomáhajúcimi profesiami a priamou asistenciou klientom.

Ako by ste predstavili váš projekt?

V rámci našich projektov realizujeme zdravotnú mediáciu – druh komunitnej práce, ktorá sa zameriava na podporu zdravia. Národný projekt Zdravé komunity je unikátny svojim prierezovým charakterom, históriou, rozsahom pomoci a spôsobom riadenia a rozvoja. Od svojho zahájenia nemal žiadnu prestávku, čo je na projektové pomery na Slovensku výnimočné.

Veľké skupiny obyvateľov Slovenska rómskeho pôvodu žijú v segregovaných lokalitách, v podmienkach toxického stresu, a generačnej chudoby. Ich zdravotnú situáciu ovplyvňujú rôzne faktory, ktoré sa prejavujú celkovým zlým zdravotným stavom, výskytom infekčných ochorení, vyššou mierou dojčenskej úmrtnosti, či kratším vekom dožitia. Koncept projektu Zdravé komunity je prvým systémovým riešením zameraným na podmienky pre zdravie vylúčených rómskych komunít.

Príbeh projektu siaha do obdobia 2003 a mimovládneho sektora, kedy dobrovoľníci v 11 segregovaných osadách na východnom Slovensku vykonávali zdravotnú osvetu medzi obyvateľmi. Ja som nastúpil do projektu na jeseň v roku 2015 na pozíciu koordinátora oblastnej skupiny Svidník, keďže ma cieľ projektu a jeho adresná pomoc obyvateľom marginalizovaných rómskych komunít (MRK) mimoriadne oslovili. V decembri 2016 bola založená príspevková organizácia Ministerstva zdravotníctva SR, do ktorej v januári 2017 prešlo spoločne so mnou aj 210 zamestnancov z neziskovej organizácie, čím sa uskutočnil kompletný prechod programu z mimovládneho/neziskového sektora pod štátny sektor a verejnú správu – program sa tak dostal  na novú úroveň s  potenciálom dlhodobej udržateľnosti.

Organizácia Zdravé regióny, ktorá koncept zdravotnej osvety v MRK rozvinula do dnešnej podoby, ho posledných dvoch rokoch rozšírila o aktivity zamerané na zníženie bariér v prístupe k zdravotnej starostlivosti v nemocniciach prostredníctvom pilotnej aktivity „Asistent podpory zdravia v nemocniciach“.

Základným a nosným prvkom, ktorý sa nám v praxi osvedčil, je zamestnávanie ľudí zo segregovaných lokalít, prevažne so základným vzdelaním, ktorí sú na výkon svojej práce pripravovaní formou vzdelávacích programov, špecificky zohľadňujúcich podmienky výkonu práce a potreby terénu. Asistenti podpory zdravia – obyvatelia komunity, v ktorej pracujú – disponujú znalosťou miestneho prostredia. Ľudia žijúci v generačnej chudobe takto nie sú objektom externých odborníkov, ale stávajú sa expertami na svoj život v oblasti zdravia.

V súčasnosti zamestnávame 302 asistentov podpory zdravia[1], 25 koordinátorov a 14 asistentiek podpory zdravia v prostredí nemocníc. Pôsobíme spolu v 262 lokalitách – obciach a mestách a jedenástich nemocniciach. Mesačne oslovíme priemerne 50 000 klientov. V rámci národných projektov sme si vybudovali širokú spolupracujúcu sieť s poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti a to približne s 1 304 lekármi.

Dovolím si tvrdiť, že naši zamestnanci mali významný prínos pri podpore celoslovenských preventívnych opatrení a eliminácie dôsledkov pandémie v prvej línii v teréne – informáciami, prípravou, organizáciou a realizáciou testovaní a nízkoprahového očkovania.

Aká bola východisková situácia pred príchodom Zdravých komunít?

Keď sme začali s projektom, v segregovaných komunitách úplne absentovali základné elementárne informácie o povinnom očkovaní, preventívnych prehliadkach (napríklad sezónne vysoký výskyt vší mal extrémne rozmery), nedostupnosť kompenzačných pomôcok pre obyvateľov komunít bola štandardom, pravidelne sa opakovali problémy so zdravotným poistením.

Na základe dostupných dát ale vieme, že zdravie a zdravotný stav úzko súvisia s podmienkami pre zdravie – tzv. sociálnymi determinantmi zdravia. Rómovia sa preukázateľne dožívajú v priemere o 6 rokov kratšieho veku, 95% prípadov detskej tuberkulózy pochádza z cieľových komunít. Dojčenská úmrtnosť je takmer trojnásobne vyššia. Žiaľ významný vplyv podmienok pre zdravie ilustruje aj skutočnosť v meste Trebišov, kde je situácia najhoršia – počtom 30 úmrtí na 1 000 živonarodených detí dosahujeme úroveň rozvojových krajín[2]. I keď sa nám situáciu v mnohých oblastiach podarilo zlepšiť, niektoré problémy úplne potlačiť, či stabilizovať, naďalej existuje množstvo práce.

S akými prekážkami ste sa museli vysporiadať?

Pri zahájení projektu sme sa častokrát stretávali s nedôverou, podozrievavosťou naprieč lokalitami, či človek so základným vzdelaním dokáže adekvátne pomáhať a dosahovať výsledky. Dôveru sme si museli poctivo získať. Napríklad oblastná skupina Svidník, kde som začínal ako koordinátor, nemala v kompetencii len lokality okresu Svidník, ale aj obce Jarovnice a Chminianske Jakubovany, ktoré popri lokalitách ako Kružlová, Ladomirová či Krajná ukazovali diametrálne rozdiely v problémoch ľudí, autorít a spolupracujúcich partneroch, ale aj v prístupe k ich riešeniam.

Ak ste sa v tom čase predstavili ako asistent podpory zdravia, ľudia sa zvykli opýtať, čo táto pracovná pozícia ponúka. Častokrát sme museli vysvetľovať, zdôvodňovať a argumentovať. Našťastie všetky naše tvrdenia vieme aj exaktne podložiť výsledkami. Po usilovnej práci s preukázateľnými výsledkami sa nám podarilo vybudovať širokú spolupracujúcu sieť s lekármi, zástupcami samospráv, škôl, či pomáhajúcich profesií.

Napríklad na začiatku mojej práce nebolo vôbec jednoduché komunikovať s autoritami, ktoré mali vo svojich v rukách možnosť zmeniť prístup ľudí k podmienkam pre zdravie. Takmer každý, komu sme ponúkli pomoc, bol frustrovaný z aktuálnej situácie v lokalite, v ktorej žil, pretože neveril, že by sa tam mohli udiať nejaké pozitívne zmeny. Museli sme odviesť kus obrovskej práce, aby sme si získali rešpekt ľudí. Dôležité zmeny vyžadujú veľa úsilia, času, dôkladnú prácu a prichádzajú po častiach.

Môžem uviesť zopár príkladov z minulosti – v Stropkove obyvateľov mestských nájomných bytov dlhodobo trápili ploštice a šváby. V spolupráci s TSP a pracovníkmi KC sme iniciovali na základe žiadosti klientov pracovné stretnutie s vedením mesta. Vystupovali sme ako mediátor medzi vedením a obyvateľmi postihnutých bytoviek. Spoločným dialógom sa nám podarilo docieliť dohodu a podmienky pre dezinsekciu bytov. Tu sa nám potvrdilo, že samospráva je ochotná riešiť problémy svojich obyvateľov, avšak niekedy potrebuje tretiu stranu, ktorá príde s návrhom na riešenie k vzájomnej spokojnosti. Našou úlohou bolo v tomto konkrétnom prípade vykonať hromadné osvetové činnosti na predchádzanie opätovného zamorenia bytov po dezinsekcii. Úlohou nájomcov bytov bolo finančne sa spolupodieľať na vykonaní dezinsekcie pre zdravšie a bezpečnejšie bývanie.

Ďalším príkladom sú osvety na školách – v lokalitách Jarovnice a Chminianske Jakubovany sa na školách opakovali prípady skoršieho ukončenia povinnej školskej dochádzky z dôvodu rodičovstva. Začali sme na podnet vedenia škôl realizovať v pravidelných cykloch  prednášky o plánovanom rodičovstve a reprodukčnom zdraví. Na prvý pohľad tabuizovaná téma sa v marginalizovaných rómskych komunitách stretla s pozitívnym ohlasom. Deti a mládež reagovali na prednášky veľmi pozorne a zvedavo „hltali“ všetky informácie o tejto téme, riešili sme aj mýty tejto témy, o ktorých si študenti mysleli, že sú overenými faktami. Zdôrazňovali sme potrebu vzdelávania sa v mladom veku a krásu založenia si rodiny vo veku, kedy má človek už prácu a je schopný zabezpečiť seba aj svoju rodinu. V tomto sme dávali za príklad našich asistentov podpory zdravia, ktorí majú vzdelávanie za sebou a sú pracujúci ľudia s pravidelným príjmom.

Dnes je asistent podpory zdravia podľa slov lekárov, starostov, terénnych sociálnych pracovníkov, komunitných pracovníkov, zástupcov škôl a úradov, no najmä ľudí z komunít nevyhnutnou súčasťou pomocných profesií, ktorí prinášajú do terénu reálnu a adresnú pomoc. Takéto hodnotenie sme si však v teréne museli zaslúžiť a to nielen tvrdou prácou, ale aj rozširovaním vedomostí asistentov na pravidelných vzdelávaniach.

Je to aj tým, že kladieme veľký dôraz na výber zamestnancov, usilujeme sa o zamestnanie motivovaných ľudí, ktorí majú najlepšie predpoklady a potenciál pomôcť obyvateľom v miestnej komunite, byť lídrom/ líderkou i aktívne prispieť k pozitívnej zmene. Tiež sme napríklad pri implementácii asistentiek podpory zdravia v prostredí nemocníc strávili pomerne veľa času komunikáciou so zástupcami jednotlivých nemocníc, aby sme vyhoveli ich individuálnym požiadavkám. Jedná sa však o prirodzený participatívny proces založený na spolupráci, ktorý je nevyhnutnou súčasťou našich aktivít a snahou o rozvoj. Na základe výsledkov a prínosov sa nám podarilo túto aktivitu stabilizovať a etablovať súčasný počet – máme 14 asistentiek podpory zdravia v desiatich nemocniciach.

S nedôverou sa pomerne pravidelne stretávame v rámci riadiacich orgánov. Myslím si, že toto je ďalšia výzva, ktorej musíme čeliť a prekonávať. Najviac by nám pomohla aktívna podpora, ktorá by nám značne uľahčila bežné fungovanie. Skutočnosť, že veľká väčšina našich aktivít je financovaná cez národné projekty, si vyžaduje svoju daň.

Ďalšou prekážkou, ktorej čelíme, sú aj zdĺhavé procesy schvaľovania žiadostí, zmien a celkové administratívne zaťaženie, keďže sme prevažne financovaní z prostriedkov európskych štrukturálnych a investičných fondov.

Aká bola najväčšia výzva na ceste za cieľom?

Najväčšou výzvou bolo vo všeobecnosti nájsť správnych ľudí, ochotných počúvať a podporiť dobrú vec a tiež zabezpečiť zdroje na dlhšie obdobie. Za posledné obdobie považujem za vhodné spomenúť, že nás, podobne ako celú spoločnosť, celkom dobre preverila aj pandémia Covid-19, kedy bolo potrebné častokrát pracovať aj nad rámec stanoveného pracovného času. Našťastie máme u nás množstvo skvelých a pracovitých ľudí, ktorí svoju prácu berú ako poslanie.

Prakticky všetky naše personálne a materiálne kapacity sme vyčlenili pre podporu celoslovenských preventívnych opatrení. Pravidelne vo frekvencii 3x do týždňa sme monitorovali ochorenie Covid-19 v lokalitách. Tieto informácie sme následne posúvali ďalej odbornému konzíliu.

Asistenti v tomto období realizovali osvetu pre približne 300 000 osôb – teda najmä informovanie na tému dodržiavania preventívnych opatrení, poučenia o karanténe v domácom prostredí, starostlivosti o osobné ochranné pomôcky, dezinfekciu domácnosti, poskytovania návodov na správne používanie osobných ochranných pomôcok, podávanie informácií o testovaní, možnosti očkovania a samozrejme poskytovania základných informácií o prevencii a liečbe.

Službu nízkoprahového očkovania v obciach, v ktorých pôsobí naša organizácia Zdravé regióny, využilo približne 11 693 klientov – ide o  kumulatívny počet zaočkovaných prvou, druhou alebo treťou dávkou. Zapojilo sa 58 obcí, v ktorých bolo spolu realizovaných 141 výjazdov. Veľkou výzvou v tejto súvislosti pri podpore celoslovenských opatrení a očkovaní bolo prekonanie váhania veľkého množstva ľudí z MRK s účasťou na nízkoprahovom očkovaní.

Čo poradiť organizáciám s obdobnými projektmi?

Počúvať odborníkov a ľudí s terénnou praxou, rozvíjať partnerstvá, vytrvalo pracovať a najmä nevzdávať sa. Je to beh na dlhé trate, nie šprint.

Aký je najväčší problém v rómskych komunitách v oblasti zdravia?

Myslím si, že sa nedá vybrať len jeden. Asi najcitlivejšie mnohí z nás vnímame zdravotné problémy u detí, ako napr. pravidelné parazitárne ochorenia, vši, vyšší výskyt infekčných a respiračných ochorení a málo priestoru pre zmysluplné trávenie voľného času. Ak hovoríme o konkrétnom mieste, kriticky vnímame situáciu v Trebišove, ktorú považujeme za jednu z najhorších vôbec. Tá sa však bez komplexného prístupu viacerých kompetentných aktérov sama od seba nezmení.

Je Vaše riešenie udržateľné?

Z hľadiska financií vďaka podpore z európskych zdrojov to udržateľné je, minimálne pre obdobie najbližších siedmich rokov. Svoje miesto sme si vďaka našim výsledkom a dlhoročnej práci v oblasti podpory zdravia zastali. Počíta sa s nami aj v novom programovom období, podľa všetkého budeme môcť pokračovať v ešte lepšom režime. Napríklad posilníme počty asistentiek podpory zdravia v nemocniciach, zameriame sa viac na digitalizáciu a na dátach založených stratégiách pre konkrétne lokality, výrazne sa posunieme aj v rozvoji ľudských zdrojov. Veríme, že vďaka vybudovanej spolupráci a partnerstvám dokážeme podporiť posilniť pozitívnu zmenu. Už teraz pokrývame 262 lokalít vo všetkých krajoch Slovenska, tento počet sa nám vďaka zdrojom z EÚ podarí ešte mierne navýšiť. Našou snahou je transformácia z projektu do programu verejnej správy.

Čo však bude po ukončení financovania prostredníctvom európskych fondov? Netrúfame si teraz odhadnúť. V tejto súvislosti, z hľadiska dlhodobej udržateľnosti vnímame potrebu vyššej a úprimnejšej angažovanosti na strane tvorcov aj vykonávateľov verejných politík, ako aj odklon od na administratívu zameraného prístup smerom k riešeniam. Naše know-how a participatívny spôsob realizácie zdravotnej mediácie sa jednoznačne osvedčil.

[1] väčšina z prostredia cieľovej skupiny so základným vzdelaním

[2] https://www.mfsr.sk/files/archiv/34/2018_23_Inkluzia_zdravie_final.pdf