Silvia Šarköziová: Robiť prácu, ktorú milujete, je veľké šťastie a zadosťučinenie.

Jej priezvisko pozná každý. Aj jej talent a jedinečný zjav. No málokto vie, ako ju ovplyvnilo, zabrzdilo, či posunulo, že je Rómka.

Ako by ste sa pár vetami predstavili?

Som Silvia a som hudobníčka. Hrám na violončelo a spievam v orchestri Cigánski diabli .

Odkiaľ pochádzate? Čo vás ako dieťa inšpirovalo? Čím ste chceli byť?

Pochádzam z Trnavy. Už ako dieťa som chcela byť  hudobníčkou. Inšpiroval ma môj otec muzikant, ktorý hrával v tanečnej  kapele na bicie.

Štartovacia čiara rómskych a nerómskych detí nie je rovnaká. Vnímali ste to aj vy v škole?

Napriek tomu, že moja štartovacia čiara bola úplne rovnaká ako u nerómskych detí, musím povedať, že nie všetky rómske deti majú takéto šťastie. Viem o probléme, že množstvo rómskych detí často končí v osobitných školách, aj  keď tam možno nepatria .

Ako vyrastajú rómske dievčatá/ rómski chlapci? Je v ich výchove nejaký rozdiel?

Výchova detí je daná rodičmi, nie je to vec etnických skupín podľa mňa. Závisí od jednotlivcov, ich vzdelania a prístupu k životu.

Čo je podľa vás vaša najdôležitejšia rola?

Rola rodiča. Tak, ako za mojim životom a úspechom stáli  moji rodičia, tak som sa aj ja s mojim manželom  snažila  plniť si svoje rodičovské povinnosti čo najlepšie a dať svojmu dieťaťu dobrú výchovu a vzdelanie, čo považujem za základný predpoklad úspešného života každého človeka.

Kto je vašim vzorom dnes?

Aj dnes sú pre mňa najväčšími vzormi moji rodičia, aj keď samozrejme človek si počas života váži  mnoho ľudí a rôzni ľudia ho inšpirujú. Jedným z nich je aj môj manžel, ktorého si profesne a ľudsky vážim a stále ma inšpiruje k osobnému rozvoju.

Ako ste sa dostali k tomu, čo dnes robíte?

To, čo dnes robím a čo ma napĺňa, považujem za veľķé šťastie, pretože robiť prácu, ktorú milujete, je veľké zadosťučinenie. Predchádzala tomu dlhá cesta a úsilie mojich rodičov, pedagógov i mňa. Preto si veľmi vážim prácu učiteľov hudby.

Čo bola najväčšia výzva, ktorej ste profesionálne, alebo osobne čelili?

Ťažké obdobie korony, kedy sme nemohli robiť svoju prácu a mala som pocit, že umenie je  úplne nepotrebné v živote ľudí. Našťastie moje úvahy boli úplne zbytočné a situácia sa vrátila úplne do starých koľají a opäť sa teším zo stretnutí s kultúrnymi ľuďmi.

Čo vás mimo práce osobne napĺňa?

Stretnutia s rodinou a priateľmi. Spoznávanie nových krajín a ich  tradícií.

Čo pre vás znamená byť Rómkou?

Byť Rómkou pre mňa znamená veľa. Som pyšná na svoj rómsky pôvod. 

Kedy ste začali vnímať svoju rómsku identitu?

Už v útlom detstve, nakoľko sa v našej rodine často počúvala rómska hudba .

Ako vnímate situáciu Rómov na Slovensku?

Situácia Rómov mi nie je ľahostajná. A uvedomujem si, že mnohí svoju ťažkú situáciu nevedia zvládnuť sami a potrebujú pomoc spoločnosti. Nemyslím tým dostať veci zadarmo, ale skôr podať pomocnú ruku tým, ktorí o pomoc stoja a majú chuť niečo zmeniť.

Čo sa podľa vás môže majorita od Rómov naučiť?

Myslím si, že pre majoritu môžu byť Rómovia inšpiratívni v tom, že sa viac vedia tešiť zo života aj napriek osudu a ťažkej životnej situácii.

Vnímali ste niekedy neprijatie, alebo diskrimináciu kvôli svojmu pôvodu?

Raz som sa cítila veľmi nepríjemne, nie na Slovensku, ale v Prahe, keď nás, ako kapelu nechceli obslúžiť v reštaurácii kvôli nášmu pôvodu pod zámienkou, že majú uzavretú spoločnosť. Nebola to pravda.

Čo vám pomáha vyrovnať sa s diskrimináciou časti spoločnosti voči Rómom?

Vyrovnať sa  s tým, že časť spoločnosti má problém s Rómami mi pomáha vedomie, že nie sme jediní, s kým majú takíto ľudia problém. Našťastie stále sú tu ľudia, ktorí neposudzujú iných ľudí podľa príslušnosti k určitému  etniku, či vierovyznaniu, ale podľa vlastností konkrétneho človeka.

Vnímali ste niekedy, naopak, svoje rómstvo ako výhodu?

Svoj rómsky pôvod považujem za plus v mnohých smeroch. Máme špecifické vnímanie harmónie a rytmu, čo nám dáva určité výhody vo svete hudby.

Čo by ste zaželali ostatným ľuďom do budúcnosti?

Želám sebe aj ostatným Rómom i nerómom, aby stretávali iba tolerantných a slušných ľudí, ktorí ich budú vždy posudzovať bez predsudkov a zaujatosti. Nech majú možnosť robiť to, čo ich napĺňa, lebo iba vtedy môže byť človek naozaj šťastný a spokojný.

Zdroj foto: FCB Silvia Šarköziová

Fotogaléria