Skvelý muzikant nám porozprával o tom, ako sa z chlapca s gitarou stal veľký spevák a ako mu postupom času začalo biť srdce pre rómsku kultúru.

Ako by ste sa v krátkosti predstavili?

Som rómsky tvorca muziky. Spievam odmalička. Začínal som ako mladý chlapec s gitarou v ruke a vedel som, že v dospelosti budem muzikant. Mám za sebou štúdium konzervatória, ktoré som nedokončil. Dnes sa stretávam na spoločných pódiách s mojimi bývalými spolužiakmi a viem, že nedoštudovať bola veľká chyba.

Odkiaľ pochádzate?

Vyrastal som v dedine Jelka v okrese Galanta. Keď som hovoril, že som začínal ako chalan s gitarou, tak to bolo medzi panelákmi alebo pri ohníku. Odtiaľ pochádza veľa mojich priateľov a kolegov. Sú to skvelí hudobníci.

Čo Vás ako dieťa inšpirovalo? Čím ste chceli byť?

Niekto v tom čase prišiel s magneťákom a púšťal mi rôznu muziku. Zistil som, že to bol “nejaký” Tom Jones a Julio Iglesias. Vyrastal som na nich a chcel by som byť ako oni. Mal som idoly a viedlo ma to k hudbe.

Kto bol Vašim najväčším vzorom?

Karel Gott a rovnako Karol Duchoň.

Ako ste sa dostali k tomu čo dnes robíte?

Ako som hovoril, nedokončil som konzervatórium. Dokonca dvakrát. Tam som študoval gitaru a venoval sa spevu. Mal som famóznu učiteľku spevu, ktorú som navštevoval aj v dospelom veku. Osud ma nejako spojil s Milanom Krokom, ktorý bol členom kapely Věry Bílej. Stretli sme sa na koncerte a ja som mu povedal, že chcem vydať CD tak ako on v deväťdesiatych rokoch. Bol nadšený a začali sme spolupracovať.

Takže sa stačilo spýtať?

V podstate áno. Nie som veľmi odvážny človek a opýtal som sa ho to vtedy s veľkým rešpektom.

Čo je podľa Vás Vaša najdôležitejšia rola?

Pre mňa je dôležité byť dobrým človekom. Šíriť radosť a dobré meno, milovať svoju rodinu. To všetko sa snažím plniť.

Čo by ste chceli v tejto práci dosiahnuť?

Chcel by som spievať v Lucerne. Tento rok pripravujú vianočný koncert, kde sa nejaké možnosti črtajú. Nikdy by mi to nenapadlo. Miloval som Karla Gotta a ja by som si teraz mohol splniť sen. Ešte predtým ako Karel Gott zomrel som bol v Lucerne a povedal som si, že tu chcem raz spievať. Je to zvláštne, vy to poviete a ono sa to môže stať.

Čo bola najväčšia výzva, ktorej ste profesionálne alebo osobne čelili?

Ťažká otázka. Vždy keď sa postavíte na pódium je to obrovská zodpovednosť a pre mňa najväčšia výzva. A keď sa postavím na stage, je jedno či je tam päť ľudí alebo päťsto, vždy sa chvejem. Aj keď sa pripravujete na vystúpenie je to výzva, lebo spolupracujete s novými ľuďmi, od ktorých sa môžete veľa naučiť.

Kedy ste začali vnímať svoju rómsku identitu?

Ako dieťa, no my sme to mali trošku inak. V triede nás bolo 25, z toho nás bolo šesť Rómov. Vždy som sa stretával s tým, že ľudia vedeli, že som Róm. Klamal by som, keby som povedal, že sa na mňa niekedy ľudia preto pozerali negatívne. Neriešili sme to. Nijaké predsudky. Možno len niečo málo, ale to je všade pre hocičo.

Čo pre Vás znamená byť Rómom?

V dospelom veku vnímam rómstvo inak. Citlivejšie. Som hrdý. Zúčastňujem sa rôznych významných podujatí ako napríklad Deň Rómov. To je pre mňa dôležitý deň. Kedysi som si to až tak neuvedomoval, no teraz som hrdý Róm a ďakujem svojim rodičom, že ma vychovali tak, ako ma vychovali. Práve v dospelom veku som zistil, že moje srdce bije aj pre rómsku muziku a vydávam aj čisto rómsky album.

Rodičia Vás od malička podporovali?

Áno. Moja mama bola tanečnica a výborná speváčka. Odmalička sme boli vedení k umeniu. Mal som doma veľkú podporu.

Ako vnímate situáciu Rómov na Slovensku?

To nie je jednoduchá otázka. Vnímam to citlivo. Veľa sa zmenilo. Veľa mojich priateľov robí na významných miestach a dnes je to dôležité takto povedať. Napriek tomu, že nás je okolo pol milióna, je nás málo na vysokých verejných pozíciách. Prial by som si, aby nás bolo viac.

Čo je podľa Vás najväčšou výzvou, pred ktorou rómske komunity stoja?

Počul som dobrú myšlienku: Musíme byť lepší a musíme viac ľúbiť. Vtedy sa môže všetko zmeniť. Viac pochopenia a lásky. To je aj vec politikov. Viac vnímať. A samozrejme rešpekt.

Čo sa podľa Vás môže majorita od Rómov naučiť?

Veľa. Byť skromný. Byť autentický. Tým, že Rómovia nie sú tak silno materiálne zabezpečení, ľudia by za nimi mali chodiť a pýtať sa, prečo sú šťastní aj napriek chudobe. Niektorí sú nešťastní a pritom majú všetko a my sme šťastní, aj keď nemáme nič. Potom sú Rómovia skvelí umelci a vedia citlivo vnímať rôzne situácie. Keď som bol malý chlapec, učil som deti z majority hrať na gitare lebo to nevedeli. Ja som to vedel od malička a ani neviem ako. A samozrejme, môžu sa naučiť jazyk. Je to nádherný jazyk a s rómčinou sa viete dorozumieť na celom svete.

Vnímali ste niekedy neprijatie alebo diskrimináciu pre svoj pôvod?

Ale áno, sekundárne. Stávalo sa to síce málokedy, ale vždy sa nájde niekto, kto Vám povie Cigáň. Vtedy mi to ale menej prekážalo. Teraz mi viac prekáža, že v dvadsiatom prvom storočí pijú niektorí ľudia vodu z potoka. A to sa mi nepáči. Viem, že ani ľuďom z majority sa to nepáči, a preto verím, že teraz je čas, kedy sa to môže zmeniť.

Myslíte si, že Slovensko sa dostane do bodu kedy budú rómske komunity na lepšej úrovni a pominie aj diskriminácia?

Myslím si, že áno. Aj v Amerike bola kedysi diskriminácia a skončilo sa to. Takže to môže skončiť aj u nás. Treba však zastaviť generačnú chudobu, lebo dovtedy bude trpieť aj majorita. Želal by som si, aby sa diskriminácia skončila. Aby sme o tom ani nehovorili. Aby sme sa rozprávali o tom čo pekné sa deje a vzniká, nie ako ľudia zomierajú od hladu.

Aké sú Vaše plány do budúcnosti?

Chcem dokončiť CD, ktoré teraz krstím. A keď premýšľam o budúcom roku, prajem si, aby sme boli všetci zdraví, aby som stretol skvelých muzikantov, aby som s nimi mohol spolupracovať a aby u všetkých ľudí išiel do úzadia egoizmus.

Čo Vás okrem práce osobne napĺňa?

Samozrejme, rodina. To je základ. A tiež môj milovaný šport, ktorý je veľmi dôležitou súčasťou môjho života. Hrával som futbal, venoval som sa bojovým športom a mám rád aj beh. Leziem po skalách a celkovo, turistika. Ferraty sú pre mňa najkrajší šport. Tam sa mi zmenil pohľad na život a svet.

Fotogaléria