Bratislava 31. októbra – Intervencie, ktoré by znižovali bariéry v prístupe k zdravotnej starostlivosti je potrebné cieliť nielen na marginalizované rómske komunity, ale aj na  samotný  zdravotnícky systém. Zároveň je kľúčové, aby sa opatrenia pred ich implementáciou pilotovali a prispôsobovali potrebám konkrétnych komunít.

Publikácia „Tematické zisťovanie zamerané na identifikáciu bariér rómskych žien pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti“ vznikla v spolupráci Ústavu verejnej politiky, Fakulty sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského v Bratislave a Úradu vlády Slovenskej republiky/Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, v rámci národného projektu Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík a ich dopad na marginalizované rómske komunity (MRK), ITMS 2014+: 312051J021. Cieľom výskumu bola validácia zistení z odbornej literatúry a identifikovanie ďalších bariér, opatrení a priestoru na pokračujúci výskum v tejto oblasti, napríklad vo forme priestoru na intervenciu, ktorá by mohla zlepšiť prístup k zdravotnej starostlivosti pre rómske ženy.

Podľa autorov a autoriek výskumu je analýza problémov v oblasti prístupu rómskych žien k zdravotnej starostlivosti dôležitá na presné nastavenie intervencií, no v tomto bode už nie je potrebné vracať sa k základnému exploračnému výskumu a opäť potvrdzovať to, čo už o tejto problematike vieme. Je potrebné pilotne zavádzať opatrenia a v prípade pozitívnych výsledkov rozširovať implementáciu týchto opatrení. Autori a autorky zdôrazňujú, že v tejto oblasti je kľúčová úloha miestnej samosprávy, no ak miestna samospráva zlyháva centrálna vláda by mala prevziať zodpovednosť a intervenovať. Taktiež je dôležitá aj úloha neziskových organizácií, a preto kalibrácia a implementácia opatrení môže prebiehať aj za ich účasti.

Bariéry

Terénny výskum identifikoval štyri typy bariér – finančné, štrukturálne, psychologické a kognitívne. Medzi najzávažnejšie bariéry patria obavy a nedôvera k lekárom, strach z hospitalizácie a diagnózy či kultúrno-sociálne rozdiely v prístupoch k liečbe. Výraznými bariérami sú aj obmedzená mobilita kvôli rodinným alebo pracovným povinnostiam, fyzická vzdialenosť od zdravotníckych zariadení, ktorá je ešte výraznejšia v zimných mesiacoch. Praktickými prekážkami sú aj častá absencia dokladov a poistenia a s tým súvisiaca obava z nepreplatených zdravotných nákladov. Nedostatok financií je taktiež významným problémom, obzvlášť v prípadoch potreby úhrady nákladov spojených so zdravotnou starostlivosťou posledný týždeň pred termínom sociálnych dávok, kedy už mnohé Rómky z MRK často nemajú finančné zdroje.

Navrhované opatrenia

Publikácia popisuje viaceré opatrenia, ktoré by mali smerovať nielen na ľudí z MRK, ale aj na samotný zdravotnícky systém. Navrhované opatrenia možno rozdeliť na tri skupiny. Prvou skupinou sú opatrenia smerované na zdravotnícky systém, lekárov/ky, zdravotnícky personál a pomocné profesie pôsobiace v teréne. Ďalšia skupina opatrení by mala smerovať na samotné rómske ženy v MRK, napríklad vo forme pilotných komunitných vzdelávaní či preplácania antikoncepcie. Treťou skupinou sú opatrenia zamerané na investície do infraštruktúry v MRK, nielen do základnej infraštruktúry (napr. vodovod, toalety, žumpa, prípadne kanalizácia), ale aj do služieb (napr. predškolskej starostlivosti a prímestskej dopravy). Výskumníci a výskumníčky zároveň zdôrazňujú, že okrem týchto troch skupín odporúčaní sú dôležité ďalšie systémové opatrenia na odstraňovanie chudoby, diskriminácie na trhu práce a podmienok práce a vyrovnávania prístupu k verejným službám. Mnohé z týchto štrukturálnych opatrení sú uvedené napríklad v dokumente Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030.

Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.