V belgickom Gente žije 160 národností a až 51 % obyvateľov mesta nie sú pôvodní Belgičania. Významnú časť slovenskej komunity v tomto meste, kde je registrovaných 1900 slovenských občanov, tvoria občania rómskeho pôvodu, a to takmer 95 %.

Celkovo v Belgicku evidujú približne 7600 Sloveniek a Slovákov registrovaných na pobyt, pričom najpočetnejšia komunita žije vo Flámskom regióne (5700). Prvá migračná vlna Slovákov do Belgicka nastala krátko po Nežnej revolúcii, druhá v rokoch 2003 - 2004 po vstupe Slovenska do EÚ a posledná po brexite. Do Belgicka za lepším životom prichádzali najskôr jednotlivci, následne celé rodiny s deťmi, starými rodičmi, aj súrodencami. Avšak nielen zo Slovenska, ale aj z Bulharska, Rumunska a mnohých iných krajín.

„Rôzne skupiny migrantov majú rôzne primárne problémy typické pre ich komunitu. Najčastejšie však ako dôvody migrácie uvádzajú rasizmus, diskrimináciu a nedostupnosť práce. Títo ľudia však necirkulujú, nekočujú,“ vysvetľuje nám Slovenka Helena Baloghová, ktorá pomáha ako zamestnankyňa mesta Gent aj slovenským  občanom. „Mnohí žili v ilúzii, že si odchodom zo Slovenska vyriešia všetky problémy, no v skutočnosti si ich iba preniesli do inej krajiny. Najväčším problémom býva jazyková bariéra a ťažká procedúra žiadostí o dlhodobý pobyt pre občanov EÚ v rámci slobody pohybu osôb a služieb. Prichádzajú s tým, že nemajú dom, ani prácu a mnohí v domnienke, že ak majú deti, sociálne úrady majú povinnosť im pomôcť. Nie je to však tak.“

V Belgicku je síce jeden z najprepracovanejších systémov integrácie, ale nič nie je zadarmo. Prichádzajúci do krajiny, deti aj dospelí, majú povinné vzdelávanie flámskeho jazyka, lebo ovládanie jazyka je jednou zo základných podmienok napríklad na sociálne bývanie, ale aj na mnoho iných benefitov. Prisťahovalci často absolvujú rekvalifikačné kurzy alebo rôzne iné formy odborného vzdelávania, pretože sa im tak zvyšuje šanca na dlhodobé zamestnanie. Rozdiel v porovnaní so Slovenskom je najmä v tom, že v Belgicku pri dodržaní všetkých podmienok a pravidiel majú títo občania väčšiu šancu na uplatnenie sa na trhu práce a pri  začlenení do spoločnosti. Nikto totiž nerozlišuje aký majú uchádzači o prácu pôvod. Kritériom je vzdelanie a ochota pracovať.

„Máme rôzne projekty zamerané na rôzne oblasti.  Vytvárame mosty medzi pracovníkmi radnice a obyvateľmi. Primárne sa však zameriavame na oblasť práce a veľký problém sú aj vysoké náklady na bývanie. Strážime pravidlá,  pomáhame im zorientovať sa v legislatíve, pri vypisovaní dokumentov a snažíme sa ich visieť k zodpovednosti a k samozamestnávaniu.  Nevenujeme sa iba slovenským Rómom, sme tu pre všetkých prisťahovalcov bez rozdielu,“ zdôrazňuje v neformálnom rozhovore Tibor Moco, ktorý žije v Gente už vyše dvadsať rokov a je tak, ako pani Baloghová rešpektovaným pracovníkom mesta.

Rómske témy sú v Belgicku často sledované médiami a úspech integrácie odídencov je považovaný za neúspech ich domovských krajín. Mýty a stereotypy sú tam efektívne búrané a noví obyvatelia sa zväčša úspešne začleňujú do spoločnosti.

Samozrejme, neznamená to, že nevznikajú aj problémy a zložité situácie, ktoré rieši často Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Bruseli. Práve na podnet nášho veľvyslanca sa uskutočnila aj pracovná cesta zamestnancov Úradu splnomocnenca vlády pre rómske komunity do Belgicka. Pozvanie splnomocnenca Alexnadra Daška od nášho veľvyslanca Tomáša Kozáka, nadviazalo na stretnutie so starostom mesta Gent.

Tomáš Kozák, veľvyslanec SR v Belgicku:

„Hlavným cieľom zorganizovania cesty bolo priblížiť zástupcom ÚSVRK  flámsky integračný model, ktorý je považovaný za najefektívnejší v Európe a inšpirovať sa dobrými skúsenosťami belgickej strany. Ale tiež bližšie spoznať život našich občanov, ich životné podmienky, integráciu a kultúrnu identitu a podporiť vzájomný dialóg s touto komunitou. A v neposlednom rade, identifikovať možnosti hlbšej spolupráce s belgickými partnermi.“   

Naše veľvyslanectvo v Bruseli pokrýva nielen Belgicko a Luxembursko, ale mnohokrát aj občanov Slovenska z iných prihraničných krajín, napríklad z Nemecka. Množstvo občanov žijúcich v Belgicku je bez dokladov, vrátane dospelých. Ročne vydajú množstvo pasov, občianskych preukazov, ale aj iné doklady, napríklad rodné listy. Medzi najčastejšie úkony patria zápisy narodenia detí, príležitostne riešia úmrtia a niektorí Slováci žijú v Belgicku už tak dlho, že sa na pôde ambasády aj zosobášili. Našim občanom poskytujú aj rôzne iné služby, spolupracujú s políciou a občas sa vyskytnú aj prípady potreby vyhostenia.

Významnou je v Belgicku aj spolupráca so slovenskou katolíckou misiou. V Gente aj v Bruseli sa nachádza „slovenský“ kostol, kde sa konajú omše v slovenskom jazyku a duchovní zároveň pracujú s komunitou aj v oblasti vzdelávania a podpory rodín. Omše bývajú každý týždeň a ich frekvencia sa zvýšila, aby bola práca s komunitou intenzívnejšia. Oceňujú ju aj pracovníci mesta Gent. Tí majú ako pracovníci mesta pôsobiaci v sociálnej oblasti status chránených osôb. Pri nástupe do práce skladajú sľub profesionálnych pracovníkov a majú nárok aj na drobné benefity ako je prednostné a bezplatné očkovanie.

V Gente mali pracovníci ÚSVRK možnosť stretnúť sa s viacerými úspešnými slovenskými občanmi, pričom mnohí slovenskej komunite pomáhajú v kultúrnospoločenskej a športovej oblasti alebo pri práci s deťmi. Pekným príkladom bola rodina, ktorá v Gente prevádzkuje obchod so slovenskými potravinami a tiež manželský pár, ktorý má pod krídlami úspešnú prevádzku autoservisu známej servisnej siete, pričom po prvý krát v histórii získala licenciu na jej prevádzku žena.

„Bojovala som o ňu veľmi dlho, ale verila som, že to dokážem,“ hovorí sympatická Simona. „Keď sa to podarilo, správa obletela všetky belgické médiá. Po prvýkrát vyhrala boj o licenciu žena. Vyštudovala som ekonómiu, verila som si. Často sa sama seba pýtam, čo by bolo zo mňa keby som zostala na Slovensku. Neviem či by som mala šancu, akú som dostala tu. Mám vzdelanie, ovládam niekoľko jazykov a som rada, že ma moja mama, keď som mala rok, zobrala sem do Belgicka, aby mi dala šancu na lepšiu budúcnosť.“

Alexander Daško, splnomocnenec vlády pre rómske komunity:

„Každého z nich som sa opýtal, či by sa vrátili na Slovensko. Žiaľ, ani jeden z nich neodpovedal kladne. V Belgicku nikto nerieši ich farbu pleti, ani pôvod. Pracovné agentúry im do dvoch týždňov ponúknu prácu.  Samozrejme, ak spĺňajú potrebné podmienky. Zamestnávateľ sa na každého pozerá rovnakými očami.  Deti sa vzdelávajú, tešia sa do školy a majú rovnaké šance ako iné. Verím, že raz to tak bude aj na Slovensku. Všetky poznatky, ktoré sme si z Belgicka priviezli prediskutujeme a pokúsime sa dobrú prax aplikovať aj v podmienkach Slovenska. A som rád, že sa o slovenských Rómov zaujímala aj naša europoslankyňa Judita Laššáková, ktorú som na stretnutí na pôde Európskeho parlamentu rád oboznámil so situáciou na Slovensku a súvisiacimi témami. Verím, že pri otváraní niektorých tém sa stane našou predĺženou rukou v prospech celej komunity.“

Fotogaléria