Preskočiť na obsah

Holokaust sa nezačal plynovými komorami, ale postupnou dehumanizáciou, nenávistnými prejavmi a propagandou.

“Nenávisť sa z prostredia krčmy dostala do novín, šírila sa v kázňach a politických prejavoch, kým sa stala spoločensky prijateľnou. Až keď bola verejnosť dostatočne zmanipulovaná a citovo otupená, sa z nenávisti mohla stať legislatíva,” uviedol vo svojom príhovore predseda Židovských náboženských obcí, Richard Duda. Holokaust sa nezačal plynovými komorami, ale postupnou dehumanizáciou, nenávistnými prejavmi a propagandou, ktorá Židov, Rómov a iné skupiny obyvateľstva označovala za nepriateľov a parazitov. Nezabúdame!

27. január je Medzinárodným dňom pamiatky obetí holokaustu. Múzeum holokaustu v Seredi usporiadalo pri tejto príležitosti spomienkové podujatie, ktorým si pripomína rok 1945 a oslobodenie koncentračného a vyhladzovacieho tábora Auschwitz-Birkenau. Na podujatí sa zúčastnilo viac ako 20 spoluobčanov, ktorí prežili holokaust, z približne 200 žijúcich na Slovensku.

Pre nás je veľmi dôležité, aby sa hovorilo, čo sa v predvojnovom a vojnovom období dialo. Aby ľudia spozorneli pri anomáliách, ktoré sa aj dnes môžu diať v našej spoločnosti. Pretože my už na základe ich skúseností vieme, kam to všade môže dospieť a je len na nás, aby sme to nedovolili, aby sa história neopakovala,“ uviedol riaditeľ múzea Martin Korčok.

Počas podujatia prevzalo z jeho rúk poďakovanie aj deväť osobností a inštitúcií za ich dlhodobý prínos v boji proti antisemitizmu, rasizmu a xenofóbii. Jedným z nich bol Ivan Treľo, riaditeľ ľudských zdrojov a člen predstavenstva spoločnosti Tauris Group, ktorý sa zameriava na sociálnu inklúziu a podporu rómskej komunity. Dlhoročne presadzuje projekty orientované na vzdelávanie a rozvoj zamestnancov, pričom zdôrazňuje zodpovedný prístup k potrebám rómskej komunity.

Ivan Treľo: „Považujem to za svoje poslanie. V spoločnosti potrebujeme šikovných ľudí a chceme dať príležitosť všetkým. Moja mama sa ma opýtala čo je na ocenenie na tom, že si zamestnal Rómov?  Veď sú to ľudia ako ktokoľvek iný. A ja som jej vysvetlil, že u nás to veru samozrejmosťou žiaľ, stále nie je. V spoločnosti pretrváva veľa predsudkov a veľa prekážok. Keď sme ich prijali, zažili sme aj nepríjemné situácie, kedy ostatní zamestnanci  nedokázali tento fakt prijať a nechceli s nimi pracovať. Niektorí si boli ochotní rozbiť sami skrinky, aby vedenie presvedčili, že to urobili rómski zamestnanci a treba ich poslať preč. Pritom rómski zamestnanci potrebovali iba dostať šancu, aby mohli dôstojne žiť. Tiež chcú mať  slušné bývanie, teplo, vodu,  ísť na dovolenku, urobiť deťom narodeninovú oslavu... A ja som rád, že môžem povedať, že ak im dáte šancu, vedia sa veľmi rýchlo zaradiť do pracovného procesu. Dnes máme z mnohých už riadiacich pracovníkov, šéfov aj lídrov.“

Ďalšou z ocenených bola Lucia Krajňáková, pedagogická asistentka a divadelníčka, ktorá prostredníctvom osvety a práce s mládežou dlhodobo angažuje v aktivitách zameraných na boj proti rasizmu a neznášanlivosti. Svoju prácu spája s posilňovaním hrdosti na rómsky pôvod s využitím divadelného umenia.

Lucia Krajňáková: „Svoju prácu robím a chcem robiť v našej škole pre deti. Sami veľmi dobre vieme v akých podmienkach žijú, z akých prichádzajú na školskú pôdu a mojím cieľom je búranie predsudkov. Na škole pôsobím už osem rokov a vždy to ovocie svojej práce vidím. Mňa hreje na srdci už to, že sa dieťa dokáže postaviť pred publikum a dá zo seba všetky emócie, čím zároveň odbúrava  pocit menejcennosti. Na poslednom našom divadelnom predstavení sme spracovali príbehy pani Eleny Lackovej, našej rómskej spisovateľky do štyroch divadelných hier, aby sme ukázali ako Rómovia žili, ako sa stali terčom nenávisti ako sa stali obeťami vojny. Tie deti odchádzali z javiska s plačom, pretože emócie, hĺbka a jednota, ktoré sa počas predstavenia vytvorili, boli tak silné, že s nimi žijú dodnes a budú aj naďalej.“

Súčasťou pietnej spomienky v Seredi bol aj koncert klavírneho virtuóza Miroslava Ráca, ktorého celoživotná tvorba je venovaná obetiam holokaustu.  

Počas piatich rokov existencie tábora bolo v komplexe Auschwitz zavraždených viac ako 1,1 milióna ľudí z rôznych krajín Európy. Tento dátum si medzinárodné spoločenstvo každoročne pripomína ako Deň pamiatky obetí holokaustu.

Múzeum v Seredi je súčasťou Slovenského národného múzea - Múzea židovskej kultúry a nachádza sa v autentických dobových priestoroch bývalého pracovného a koncentračného tábora, ktorý pripomína tragédiu slovenských Židov počas druhej svetovej vojny.

Fotogaléria

Foto - Holokaust sa nezačal plynovými komorami, ale postupnou dehumanizáciou, nenávistnými prejavmi a propagandou.Foto - Holokaust sa nezačal plynovými komorami, ale postupnou dehumanizáciou, nenávistnými prejavmi a propagandou.Foto - Holokaust sa nezačal plynovými komorami, ale postupnou dehumanizáciou, nenávistnými prejavmi a propagandou.Foto - Holokaust sa nezačal plynovými komorami, ale postupnou dehumanizáciou, nenávistnými prejavmi a propagandou.Foto - Holokaust sa nezačal plynovými komorami, ale postupnou dehumanizáciou, nenávistnými prejavmi a propagandou.Foto - Holokaust sa nezačal plynovými komorami, ale postupnou dehumanizáciou, nenávistnými prejavmi a propagandou.Foto - Holokaust sa nezačal plynovými komorami, ale postupnou dehumanizáciou, nenávistnými prejavmi a propagandou.Foto - Holokaust sa nezačal plynovými komorami, ale postupnou dehumanizáciou, nenávistnými prejavmi a propagandou.Foto - Holokaust sa nezačal plynovými komorami, ale postupnou dehumanizáciou, nenávistnými prejavmi a propagandou.