Uplynulo 80 rokov od tragických udalostí rómskeho holokaustu

V noci z 2. na 3. augusta 1944 nacisti v koncentračnom tábore Auschwitz-Bierkenau pripravili o život takmer 3-tisíc Rómov. Tento deň je Európskym parlamentom vyhlásený za oficiálny Pamätný deň rómskeho holokaustu. „Obete Rómov počas vojny však boli omnoho početnejšie a nesmieme na nich zabudnúť,“ hovorí Alexander Daško, splnomocnenec vlády pre rómske komunity.

Dňa 2.8.2024 sa pod záštitou predsedu vlády SR uskutočnilo pietne podujatie v Múzeu SNP v Banskej Bystrici ako spomienka na udalosti z 2. augusta 1944.

O život prišli siroty, starší ľudia, matky s deťmi a otcovia, ktorí nechceli opustiť svoje rodiny, dokopy skoro tritisíc ľudí. Na rozkaz Heinricha Himmlera po nich prišli nákladné autá, ktoré ich odviezli na dvor krematória číslo V. Tu si väzni uvedomili, čo ich čaká, a pokúsili sa naposledy postaviť na odpor. Proti prevahe esesákov však hladom vysilení ľudia nemali šancu.

Týmto koncentračným táborom prešlo okolo 20-tisíc európskych Rómov a veľká väčšina z nich sa už domov nikdy nevrátila. Celkový počet obetí rómskeho holokaustu nie je známy. Celoeurópsky odhad je 300 000 až pol milióna zavraždených Rómov. Niektoré zdroje odhadujú počet obetí omnoho vyšší, až 1 a pol milióna. V tom čase to znamenalo najmenej štvrtinu celkovej rómskej populácie v Európe. Na Slovensku to bolo okolo 11- až 16-tisíc ľudí. Napríklad v Českej republike sa počet rómskych obetí odhaduje na vyše 6 000, čo bolo asi 90 percent z celkovej populácie Rómov. Vyvražďovanie Rómov patrilo do rasového riešenia, ktoré podľa nemeckých predstáv malo nasledovať po tzv. konečnom riešení židovskej otázky.

Stali sa obeťami ideológie zla a hoci ide o historické udalosti 2. svetovej vojny, téma rómskeho holokaustu je stále aktuálna. Nenávisť má totiž stále nové formy a udalosti na celom svete dokazujú, ako rýchlo sa dá skĺznuť od populizmu k extrémizmu, od nenávistných slov až k vyvražďovaniu. Genocída Rómov a ich tragické príbehy sú nielen málo preskúmané, ale často aj zľahčované, ignorované, popierané a tabuizované. „Extrémizmus a šíriacu sa nenávisť zastavíme, len ak zlepšíme postavenie Rómov v spoločnosti. Počet ľudí, ktorí prežili, a svedkov týchto hrôz sa stále zmenšuje. Je našou povinnosťou viac ako kedykoľvek doteraz pokračovať v pripomínaní si ich pamiatky a odovzdávaní ich svedectiev. Aj to je dôvod, prečo verím, že vzdelávanie o holokauste je zásadné pri presadzovaní trvalého úsilia v boji proti protirómskemu zmýšľaniu, antisemitizmu, predsudkom a nenávisti. Našu úctu si zaslúžia nielen všetci Rómovia, ktorí zahynuli počas druhej svetovej vojny, ale aj tí, ktorí sa aktívne zapojili do protifašistického odboja a Slovenského národného povstania. Táto bolestivá kapitola Rómov je súčasťou dejín Slovenska a dejín Európy. Nemožno ich oddeliť. Patrí do škôl na hodiny dejepisu. Aj keď sa dnes niektorí historici snažia pozmeniť dejiny II. svetovej vojny ako aj dejiny holokaustov, to najdôležitejšie nezmenia a hlavne my, Rómovia, si to dobre uvedomujeme. Keby vyhral vojnu Hitler, neexistoval by už žiadny Róm,“ vraví Alexander Daško.

Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity si každý rok pripomína rómsky holokaust a tejto spomienky sa zúčastňujú desiatky zástupcov štátu, samospráv, neziskových organizácií. Súčasťou vzácnych svedectiev je tohtoročná unikátna výstava Cigánska tragédia v priestoroch Múzea SNP. Zobrazuje vyhladzovanie Rómov v nemeckých koncentračných táboroch, medzi ktorými bolo aj 200 000 až 500 000 Rómov zo Sovietskeho zväzu. Výstava opisuje aj Rómov, ktorí bojovali proti nacistom v Červenej armáde a v partizánskych jednotkách. Pietny deň doplnili nádherné pestré kostýmy súboru Romano Jilo, v ktorom pôsobí približne 30 detí, väčšina pochádza z chudobných pomerov z marginalizovaných skupín z okolia Zvolena. Hudobný sprievod zabezpečila ľudová hudba Pokošovci, výnimočná rodinná kapela talentovaných rómskych hudobníkov z obcí Šumiac a Telgárt na Horehroní. Pokošovci sú známi udržiavaním špecifickej tradičnej interpretácie, ktorá zahŕňa aj viachlasný spev a repertoár autentických miestnych rómskych piesní.

„Nádej vkladáme najmä do mladej generácie, aby sa poučila z nedávnych dejín a budovala lepší svet. V ňom však musíme vytvoriť dostatočné podmienky pre naše deti, najmä v oblasti vzdelania, aby sa mohli chytiť v živote a boli prínosom pre spoločnosť. Inak ich odsudzujeme na živorenie počas celého života a zároveň vytvárame podhubie pre extrémizmus. Nedopusťme, aby sa tento nenávistný scenár zopakoval - ani v našej krajine, ani v Európe, ani kdekoľvek na svete,“ uzatvára Alexander Daško.

Fotogaléria