Na ceste k inkluzívnemu vzdelávaniu
Počet žiakov so špecifickými potrebami na Slovensku stúpa. Vhodným nástrojom začleňovania detí s rôznorodými výchovno-vzdelávacími potrebami je inkluzívne vzdelávanie. V praxi síce viaceré školy úspešne aplikujú nástroje inkluzívneho vzdelávania, avšak tento prístup sa uplatňuje iba na dobrovoľnej báze, chýba jeho inštitucionálne zakotvenie, školy pociťujú nedostatok pedagogických asistentov a budúci pedagogickí zamestnanci sú nedostatočne pripravení na prácu s rôznorodými skupinami detí.
Hlavné zistenia prezentované nižšie vychádzajú z odbornej publikácie „Tematické zisťovanie zamerané na identifikovanie úspešných nástrojov inkluzívneho vzdelávania na rôznych stupňoch vzdelávania“, ktorá vznikla v rámci spolupráce spoločnosti TREXIMA Bratislava, spol. s r.o. a Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity. Zámerom publikácie je prispieť k intenzifikácii začleňovania detí, žiakov z marginalizovaných rómskych komunít do hlavného prúdu vzdelávania a aktívne predchádzať akejkoľvek diskriminácii vo vzdelávaní.
Podľa splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, Jána Hera, stúpol za posledných desať rokov počet detí so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami (ŠVVP) približne o jednu tretinu. Inkluzívne vzdelávanie je vhodným nástrojom na zabezpečenie kvalitnej výchovy a vzdelávania, ktorá zohľadňuje výchovno-vzdelávacie potreby každého dieťaťa. Cieľom inklúzie je vytvorenie takých podmienok, ktoré zabezpečia možnosť rozvíjať sa v hlavnom prúde edukácie všetkým deťom, ich individuálne zvláštnosti sú rešpektované a proces výchovy a vyučovania sa týmto inakostiam prispôsobuje.
Čo hovorí prax
Väčšina škôl pristupuje k inklúzii prakticky a intuitívne. Je však potrebné zadefinovať princípy inkluzívneho vzdelávania do dokumentov školy a následne ich záväzne implementovať. Absolvovanie minimálne jedného ročníka predprimárneho vzdelávania je pre deti z hľadiska inklúzie veľmi potrebné a prínosné. Participácia detí na výchove a vzdelávaní do značnej miery súvisí aj s presvedčením a ochotou rodičov svoje dieťa zveriť vzdelávacej inštitúcii. Aj preto je dôležitá komunikácia a spolupráca školy s rodičmi.
Všetky školy zahrnuté do výskumu uplatňujú individuálny prístup - každému dieťaťu či žiakovi je poskytnuté presne to, čo potrebuje. S tým úzko súvisí aj úloha odborných zamestnancov školy a pedagogických asistentov. Tí sú podľa väčšiny škôl nápomocní a najmä pri deťoch so ŠVVP nenahraditeľní.
Tabuľka č. 1 Vývoj počtu pedagogických asistentov na MŠ, ZŠ a SŠ v SR
Počet pedagogických asistentov | MŠ | ZŠ | SŠ |
Šk. rok 2018/2019 | 180 | 3121 | 50 |
Šk. rok 2019/2020 | 276 | 3902 | 59 |
Šk. rok 2020/2021 | 492 | 4510 | 114 |
Šk. rok 2021/2022 | 514 | 5774 | 203 |
Zdroj: autorský kolektív Tematického zisťovania podľa údajov zo školských ročeniek CVTI
Počet pedagogických asistentov rastie, no vo všeobecnosti je ich ale stále nedostatok. Chýbajú kurzy, školenia, vzdelávanie v tomto smere ako aj metodiky, či semináre na výmenu návrhov, postrehov, osvedčených techník medzi samotnými pedagogickými asistentami. V rámci aktivít profesijného rozvoja chýba pragmatizmus.
Inkluzívny tím v praxi pozostáva iba z niekoľkých odborných zamestnancov škôl, pričom by mal byť tvorený aj nepedagogickými zamestnancami, aby dotvárali inkluzívnu klímu/kultúru školy. Na väčšine škôl chýbajú rómski zamestnanci, ktorí by pre deti predstavovali dobrý vzor a mali na formovanie ich názoru o Rómoch pozitívny vplyv. Na odbúravanie predsudkov sú veľmi dôležité aj aktivity mimo školy, ktorými sa buduje vzťah medzi školou a jej okolím, komunitami.
Odporúčania – úspešné postupy
Pre lepšiu inklúziu sa na školách osvedčila pozitívna motivácia, ako aj nižší počet detí a žiakov v triede a prítomnosť pedagogických asistentov.
Kľúčovým je predchádzať a eliminovať akékoľvek náznaky diskriminácie a šikany. Doučovanie formou rovesníckeho vyučovania zmenšuje rozdiely vo vedomostiach šikovnejších a menej šikovných žiakov a zabraňuje vzniku negatívnych názorov, posmeškom, šikane a pod.
Pozitívne hodnotený je aj celodenný výchovný systém, v rámci ktorého sa realizuje systematické a komplexné pôsobenie na žiaka prostredníctvom aktivizujúcich metód, maximalizuje sa čas strávený v škole a realizuje sa príprava na vyučovanie, pričom sa v čo najväčšej miere eliminujú negatívne vplyvy rodinného a širšieho sociálneho prostredia.
Model dobrej praxe inkluzívneho vzdelávania
V modeli dobrej praxe nesmie chýbať akceptovanie kultúrnej rôznorodosti, vytváranie antidiskriminačnej politiky, eliminovanie sociálneho vylúčenia, inkluzívne princípy v dokumentoch školy, spolupráca školy s rodičmi a okolím školy, zamestnávanie Rómok a Rómov vo výchovno-vzdelávacom procese, pedagogických asistentov, ako aj vzdelávanie pedagógov v oblasti inklúzie. Ďalej sa osvedčila vzájomná pomoc medzi žiakmi a maximalizácia aktívneho trávenia času v školskom zariadení. Dôležité je zohľadňovať lokálne podmienky a prispôsobiť im realizované opatrenia, pretože nielen každé dieťa ale i škola potrebuje niečo iné. Kvôli odlivu nerómskych žiakov zo škôl pri zvyšujúcom sa podiele rómskych žiakov bude potrebné zvážiť zavedenie spádových škôl tak, aby bola budovaná lokálna komunita a neprichádzalo k segregácii. Potrebné je zavádzať podporné opatrenia, ktoré predchádzajú predčasnému ukončovaniu školskej dochádzky. V tomto kontexte je vhodné žiakom zdôrazňovať možnosti budúceho uplatnenia (profesijné poradenstvo, mentoring či duálne vzdelávanie). Multikultúrna výchova, prevencia šikanovania, prevencia nenávistných prejavov na základe sociálneho statusu, kultúry, náboženstva, krajiny pôvodu a rodu a ďalšie by mali byť zdôrazňované medzipredmetovo a mali by sa premietnuť aj v živote školy. Podporované a realizované by mali byť aj skupinové vzdelávacie pobytové aktivity neformálneho vzdelávania. V rámci inkluzívneho vzdelávania môžu školám významne pomôcť aj organizácie tretieho sektora.
Inkluzívne vzdelávanie je na Slovensku zatiaľ iba „v plienkach“ a má pred sebou ešte dlhú cestu, pričom bude potrebná súčinnosť zainteresovaných subjektov na celoštátnej a regionálnej úrovni. Zmeny môžeme vidieť v rámci novely školského zákona aj v pripravovaných reformách v rámci Plánu obnovy v oblasti vzdelávania.
Tento projekt sa realizuje vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu v rámci Operačného programu Ľudské zdroje.
[1] Viac pozri na: <https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1045/komponent_06_inkluzivne_vzdelavanie_1.pdf>, <https://www.planobnovy.sk/site/assets/files/1046/komponent_07_vzdelavanie-21-storocie_1.pdf>.