Najvyšší súd potvrdil, že štát (zastúpený Ministerstvom školstva, vedy, výskumu a športu a mestom Stará Ľubovňa, ako zriaďovateľom) porušil zásadu rovnakého zaobchádzania tým, že neprijal dostatočné preventívne opatrenia na ochranu pred diskrimináciou a opatrenia na odstránenie diskriminácie rómskych detí v Základnej škole Podsadek v Starej Ľubovni na základe ich etnického pôvodu.

Dovolanie na Najvyšší súd SR podala mimovládna organizácia Poradňa pre občianske a ľudské práva, ktorá tento prípad vedie od roku 2015, keby podala verejnú žalobu na okresnom súde. Najvyšší súd odmietol argumentáciu nižších súdov a stotožnil sa s právnym názorom Poradne, že vzdelávanie rómskych detí v etnicky homogénnej škole v blízkosti miestnej znevýhodnenej rómskej komunity predstavuje ich diskrimináciu na základe etnickej príslušnosti.

Najvyšší súd zastáva názor, že výstavbou nového samostatne stojaceho objektu kontajnerového typu v areáli ZŠ Podsadek sa síce rozšírili kapacity základnej školy v tom smere, že deti zo spádovej oblasti mohli navštevovať školu, čo najbližšie situovanú k miestu bydliska, čím však došlo fakticky k oddeleniu rómskych detí od detí majoritnej komunity. Súd konštatuje, že vzdelávaním rómskych detí v škole navštevovanej výlučne rómskymi žiakmi na ZŠ Stará Ľubovňa Podsadek postavenej v blízkosti marginalizovanej rómskej komunity v časti Podsadek tak došlo k segregácii. Na tento záver, nemá vplyv neexistencia motívu cielene diskriminovať rómske deti, ani existencia legitímneho cieľa zabezpečiť prístup k vzdelaniu detí najbližšie ich bydlisku.

Štát v spolupráci s obcou musia prijať účinné opatrenia (či už zákonodarnou iniciatívou, vytvorením stimulačných podmienok, ako aj tvorbou školských obvodov), aby segregácii zabránili, nie sa iba nečinne prizerať a odvolávať sa na strohú, často zle interpretovanú dikciu zákona. Určujúci faktor pri každom postupe je najlepší záujem dieťaťa. Je totiž v záujme celej spoločnosti, aby aj z detí, pochádzajúcich zo sociálne znevýhodneného prostredia, vyrástli plnohodnotní členovia tejto spoločnosti, k čomu výraznou mierou prispeje aj desegregačné úsilie v rámci školského vzdelávania.

Segregácii a desegregácii sa venuje aj Stratégia rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030, ktorú koordinuje splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity. Ako uvádza splnomocnenec Ján Hero: „V Stratégii sme si stanovili za cieľ systematicky predchádzať, zmierňovať a eliminovať prejavy segregácie v edukačnom procese na všetkých stupňoch vzdelávacieho systému a zvýšiť inkluzívnosť škôl prostredníctvom systémovej a metodickej podpory individualizácie edukačného procesu. Čaká nás v tejto oblasti ešte veľa práce, ale aj tento rozsudok najvyššieho súdu urguje, aby sa tým štát intenzívne zaoberal.“

Konkrétne opatrenia, ku ktorým sa zaviazala vláda SR sú identifikované v Akčnom pláne prioritnej oblasti Vzdelávanie k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 (nájsť ich môžete tu: https://tinyurl.com/msbbtvnj).

Viac si môžete prečítať aj v tlačovej správe Poradne pre ľudské práva: https://tinyurl.com/2p95nym2

Celý rozsudok si môžete prečítať tu: https://www.nsud.sk/rozhodnutia/5cdo1022020/