Mladí ľudia z rómskych komunít sú často v znevýhodnenej situácii. Je to preto, že sú mladí a zároveň pochádzajú zo skupiny, ktorá čelí predsudkom. Mnohí zažívajú diskrimináciu z viacerých dôvodov naraz. Napríklad pre vek, pohlavie alebo etnický pôvod. 

Viacnásobná diskriminácia mladých Rómov a predovšetkým jej riziká, sú rozpracované v rovnomennej analýze Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ktorá vznikla ako súčasť národného projektu Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík zameraných na rómsku populáciu, predovšetkým marginalizované rómske komunity.  

Hlavným cieľom analýzy bolo ukázať s akými prejavmi diskriminácie sa mladí Rómovia a Rómky stretávajú, v akých oblastiach a ako  identifikovať oblasti rizík stretu s diskrimináciou.  

Predmetná analýza je výstupom aktivity 1.3.2 Vypracovať analýzu rizík nepriamej a viacnásobnej diskriminácie, špecificky so zameraním na práva žien a iných zraniteľných skupín, vrátane mládeže do 26 rokov a detí, vyplývajúcej z Akčných plánov prioritnej oblasti Boj s protirómskym rasizmom a podpora participácie k Stratégii rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 na roky 2022 - 2024. Výskum sa realizoval od júna do novembra 2024 v siedmich obciach stredného a východného Slovenska na vzorke 20 respondentov vo veku 16 - 24 rokov. Zber dát bol vykonaný prostredníctvom hĺbkových pološtrukturovaných rozhovorov zameraných na jednotlivé oblasti života. 

Identifikované riziká stretu s diskrimináciou spočívali predovšetkým v presahu negatívnych skúseností z jednej oblasti do ďalších, v dôsledku čoho sa znásoboval vplyv týchto negatívnych skúseností na ich budúci život. Z výpovedí mladých ľudí vyplynulo, že ich negatívne skúsenosti s diskriminačnými praktikami významne narúšali vzťah k vzdelaniu, znižovali šance na uplatnenie na pracovnom trhu a narúšali ich dôveru v  štátne inštitúcie. Dlhodobé vystavenie viacnásobnej diskriminácii zároveň viedlo k vyhýbaniu sa využívaniu niektorých typov služieb, napríklad zdravotnej starostlivosti, prehlbovaniu sociálnej izolácie, či strate záujmu angažovať sa vo verejnom živote. 

Zistenia zároveň poukazujú aj na značné medzery v inštitucionálnych mechanizmoch, ako aj nedostatočné kompetencie inštitúcií a chýbajúce kontrolné mechanizmy. V súvislosti s tým vzniká potreba zabezpečiť efektívnejšiu spoluprácu medzi jednotlivými inštitúciami a organizáciami, ako aj potreba zjednodušiť proces dokazovania jednotlivých prípadov diskriminácie tak, aby ich bolo možné efektívne riešiť a do budúcnosti im predchádzať.