Preskočiť na obsah

Tretina opýtaných (33 %) otvorene vyjadrila negatívne postoje voči Rómom

Na Slovensku až tretina opýtaných (33 %) otvorene vyjadrila negatívne postoje voči Rómom, zatiaľ čo pozitívne postoje uviedlo iba 5 %. Negatívne postoje k Rómom boli najčastejšie zaznamenané na východe Slovenska, ale aj v Bratislavskom kraji. Zvyšných 61% opýtaných v rámci prieskumu verejnej mienky vyjadrilo voči Rómom prevažne neutrálne postoje.

Postoje k Rómom zisťoval reprezentatívny prieskum verejnej mienky v rámci aktivít Národného projektu Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík zameraných na rómsku populáciu, predovšetkým marginalizované rómske komunity. Prieskum pre Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity realizovala agentúra Focus v decembri 2024 na reprezentatívnej vzorke 1022 respondentov zo Slovenska formou dotazníkového rozhovoru.

Negatívne postoje k Rómom vyjadrili najčastejšie obyvatelia:

  • Košického kraja           (42 %)
  • Bratislavského kraja   (38 %)
  • Prešovského kraja      (36 %)

Naopak, v Trenčianskom kraji sa negatívne postoje prejavili významne zriedkavejšie v porovnaní s celým Slovenskom(18 %), aj v porovnaní s vyššie menovanými krajmi s najvyšším podielom negatívnych postojov.

  • Muži (36 %) vyjadrili negatívne postoje k Rómom častejšie než ženy (29%).
  • K Rómom stavajú negatívne častejšie manuálni pracovníci (41 %) než výkonní odborní pracovníci, či úradníci (23 %).
  • Prevažne neutrálny postoj zastávajú respondenti naprieč demografickými kategóriami, akými sú pohlavie, vek, rodinný stav, kraj a ďalšie.

Pozitívnejšie postoje k Rómom majú ľudia iných národností

Ľudia rôznych národnostných menšín (17 %) vyjadrili významne častejšie pozitívne postoje voči Rómom ako ľudia majoritnej slovenskej  národnosti (4,9 %) a maďarskej národnosti (4 %).

„Rôzne menšiny čelia podobným výzvam, napríklad diskriminácii, sociálnemu vylúčeniu alebo obmedzeným príležitostiam, čo môže podporiť ich vzájomnú solidaritu,“ myslí si Splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity, Alexander Daško.

Pozitívne postoje k Rómom ďalej deklarovali častejšie ľudia so základným alebo neukončeným základným vzdelaním (11 %) oproti ľuďom s maturitou (4 %). Významne častejšie vyjadrovali pozitívne postoje k Rómom aj ľudia, ktorí uprednostňujú  progresívny typ politiky (19 %) v porovnaní s ľuďmi, ktorí preferujú inú politickú orientáciu, či už sociálno-demokratickú (4 %), konzervatívnu (5 %), liberálnu (3 %) alebo národne orientovanú (3 %).

Postoje k Rómom sú významne prepojené so vzťahmi a osobnými skúsenosťami

Viac ako tretina respondentov (34 %)  uviedla, že má medzi Rómami priateľov. Na druhej strane, takmer polovica opýtaných (49 %) nikdy nenavštívila rómsku domácnosť, i keď žije, alebo žila v obci kde žijú aj Rómovia. Dokonca aj v skupine ľudí, ktorí majú rómskych priateľov alebo známych až 30 % opýtaných uviedlo, že rómsku domácnosť nikdy nenavštívili. 

Ak mali respondenti dobré osobné vzťahy a skúsenosti s Rómami, ich postoje boli častejšie pozitívne. Podobne to platí opačne.

Medzi opýtanými vyjadrovali častejšie pozitívny postoj k Rómom ľudia, ktorí:

  • Majú prevažne pozitívne skúsenosti (45 %) oproti tým, ktorí majú aj pozitívne, aj negatívne skúsenosti (3 %)
  • Majú rómskych priateľov alebo známych (12 %) oproti tým, ktorí priateľov nemajú (2 %)
  • Navštívili rómsku domácnosť (15 %) oproti tým, ktorí nenavštívili (2 %) alebo nikdy nežili v obci s Rómami (2 %)

Negatívny postoj k Rómom významne častejšie vyjadrili ľudia, ktorí:

  • Majú prevažne negatívne skúsenosti (80 %) oproti tým, ktorí majú aj pozitívne, aj negatívne skúsenosti (10 %) a pochopiteľne, aj v porovnaní s tými, ktorí majú prevažne pozitívne skúsenosti (3 %).
  • Nemajú medzi Rómami priateľov (43 %) oproti tým, ktorí majú (14 %)
  • Nikdy nežili v obci s Rómami (40 %), 38 % tých, ktorí rómsku domácnosť nenavštívili, aj keď v ich obce Rómovia žijú oproti tým, ktorí už rómsku domácnosť navštívili (14 %)

„Mnohí nemajú  osobné skúsenosti s Rómami a svoje názory si tvoria na základe toho, čo vidia v televízii alebo čítajú v novinách. Napriek tomu, že väčšina Rómov nežije v segregovaných komunitách, nekradne, ani automaticky nehrá na nejaký hudobný nástroj, práve tento obraz Rómov je pre médiá najatraktívnejší. Stereotypné zobrazovanie Rómov v médiách negatívne vplýva na to, ako sú Rómovia vnímaní. Ak by boli Rómovia zobrazovaní pravdivejšie a väčšinová spoločnosť by mala možnosť Rómov lepšie spoznať, predsudkov v spoločnosti by bolo menej,” dodáva splnomocnenec.