Vysporiadanie pozemkov pod obydliami v marginalizovaných rómskych komunitách je citlivá, zložitá a zároveň nesmierne dôležitá téma. Často sa stretávame s otázkou, prečo to trvá tak dlho a prečo je celý proces právne náročný. Odpoveď je jednoduchá i zložitá zároveň: robíme veci, ktoré sa mali urobiť dávno predtým.

V bežnom právnom poriadku platí postup:
➡️ najskôr pozemok,
➡️ potom stavebné povolenie,
➡️ až potom výstavba.

V mnohých osadách sa však tento poriadok obrátil: najskôr vznikli stavby, často bez povolenia, a až dnes – dodatočne – riešime, ako tento stav napraviť. A to si treba úprimne priznať a vysvetliť.

Každý prípad je individuálny. Nie všade je vysporiadanie pozemku možné – niekde je komplikované vlastníctvo, inokedy neexistuje vôľa či súhlas vlastníka. Preto je dôležité realisticky zhodnotiť možnosti, ale zároveň vnímať, že tento proces môže priniesť konkrétne výhody:

✅ Právna istota pre obyvateľov – vedia, že žijú na svojom alebo legálne prenajatom pozemku.
✅ Možnosť odkázania pozemku deťom – dedenie už nebude len ilúziou.
✅ Výhody pre obce – môžu efektívnejšie plánovať, riešiť infraštruktúru, získať investície.

Aj preto je potrebné, aby štát túto tému riešil systematicky, s rešpektom k právam všetkých strán – obyvateľov osád, vlastníkov aj samospráv. Náš národný projekt sa snaží byť nielen technickým, ale aj ľudským mostom medzi právom a realitou.