Výstupy projektu

Projekt Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík zameraných na rómsku populáciu, predovšetkým marginalizované rómske komunity – I. fáza (NP MaHIP I.) realizuje jednu hlavnú aktivitu: "Podpora komplexného systému monitorovania, hodnotenia a zberu dát o inkluzívnych politikách zameraných na socioekonomické podmienky života rómskej populácie, predovšetkým MRK".

Prieskum verejnej mienky

Tematické analýzy

Monitorovanie plnenia "Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030"

Sociografické mapovanie rómskych komunít 2025

Prieskumy verejnej mienky

1. Prieskum majorita - Rómovia

Cieľom prieskumu je porozumieť vnímaniu, očakávaniam a reakciám väčšinovej spoločnosti v súvislosti s rómskou menšinou. Prieskumom sa mapujú názory a postoje v rôznych oblastiach napríklad vnímanie ľudí z rómskej menšiny ako susedov, kolegov a kolegyne v zamestnaní, ako poskytovateľov rôznych služieb, vo verejnej doprave, v školstve alebo pri spoločenských a športových podujatiach. Názory Nerómov budú porovnávané s tým, či respondenti majú osobné skúsenosti a užšie vzťahy s ľuďmi z rómskeho etnika, s ich znalosťou histórie Rómov a či poznajú ich skutočné životné podmienky. Prieskum bol realizovaný v spolupráci s Agentúrou FOCUS v decembri 2024.

Správa z prieskumu (PDF - 2.18 MB)

Tematické analýzy

1. Kvalitatívna analýza efektívnosti opatrení podporujúcich zamestnateľnosť osôb z MRK v rámci hodnotenia Národného projektu Ľudia a hrady (2022 - 2023)

Analýza sleduje do akej miery prispeli opatrenia národného projektu Ľudia a hrady (Zvýšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti ľudí žijúcich v lokalitách s prítomnosťou MRK realizáciou obnovy kultúrneho dedičstva), ktorý sa realizoval v rokoch 2022 - 2023, k lepšej pracovnej integrácii ľudí z marginalizovaných rómskych komunít.

Analýza ukázala, že projektové aktivity mali v sebe dôležitý školiaci prvok a umožnili zamestnancom zvýšenie zručností, najmä v stavbárskej činnosti na obnove kultúrnych pamiatok.

Pracovnú integráciu podporili viaceré opatrenia, ako je poskytovanie individualizovaného zaškoľovania, uplatnenie tzv. peer-to-peer učenia, či holistický prístup v pracovnej integrácii, napríklad cez uľahčenie prístupu k sociálnym službám ako je napríklad pomoc pri oddlžení. Kľúčom k úspechu bola spolupráca rôznych aktérov (samospráv, úradov práce, mimovládnych organizácií, pomáhajúcich profesií, zamestnávateľov / sociálnych podnikov a i.), ktorá sa ukazuje ako zásadná pre udržateľnú a úspešnú pracovnú integráciu vylúčených skupín.

Projekt celkovo zamestnal 330 ľudí z marginalizovaných rómskych komunít, pričom analýza zároveň potvrdila, že bariéry, ktorým vo všeobecnosti čelia pri vstupe na trh práce, stále pretrvávajú, aj napriek rozšíreniu zručností zamestnancov z marginalizovaných rómskych komunít. Ide najmä o cyklické zadlžovanie sa vychádzajúce z nestabilného postavenia na trhu práce, nízkej miery vzdelania a zhoršeného zdravotného stavu alebo prípadných závislostí na návykových látkach.

Muži a ženy z marginalizovaných rómskych komunít zažívajú rôzne diskriminačné praktiky pri vstupe na trh práce, ktoré sú ešte silnejšie pokiaľ ide o mladých ľudí, ženy alebo ľudí so zdravotným znevýhodnením z týchto komunít.

Do projektu bolo zapojených spolu 25 prijímateľov, pričom predmetom analýzy bolo 19 subjektov podporených z prvých dvoch výziev vyhlásených v rámci národného projektu. Na tento projekt nadviazal v máji 2024 ďalší národný projekt Ľudia a hrady – krok k sociálnej ekonomike, ktorý bude trvať do decembra 2025.

V rámci NP Ľudia a hrady (2022 - 2023) bolo zamestnaných 29 koordinátorov, 43 majstrov, 172 pomocných pracovníkov a 210 samostatných pracovníkov v rámci prijímateľov zapojených do analýzy. Väčšinu pracovníkov tvorili muži (92 %). Tak ako uvádza výzva projektu, najmenej 60 % všetkých pracovníkov museli tvoriť jednotlivci z prostredia MRK. Pracovníci z MRK pochádzali priamo z obce, ktorá bola prijímateľom projektu (prípadne z lokality, v ktorej pôsobila nezisková organizácia, ktorá bola prijímateľom) alebo aj z okolitých obcí. Niektorí prijímatelia zamestnávali jednotlivcov z MRK aj z iných lokalít s prítomnosťou MRK, a to najmä v prípade, ak nedokázali nájsť vhodných uchádzačov v obci, v ktorej pôsobili. Profil pracovníkov z MRK bol rôznorodý, vo väčšine lokalít ale respondenti a respondentky uviedli, že odborné stavebné vzdelanie bolo skôr výnimkou. Vo všeobecnosti u pracovníkov prevládalo nedokončené základné alebo stredné odborné vzdelanie, len malý podiel pracovníkov z MRK mal dokončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, z toho časť pracovníkov dosiahla vzdelanie v oblasti stavebných činností a práve tí, sa mohli kvalifikovať na pozíciu samostatných pracovníkov.

Nakoľko sú niektoré hrady umiestnené priamo v obci alebo mimo obce v náročnejšom teréne, v niektorých prípadoch vo vyššom stupni ochrany prírody, možno z tohto hľadiska považovať prácu na obnove hradov za veľmi špecifickú, náročnú na manuálny fyzický alebo odborný pracovný výkon, tak z hľadiska presunu materiálu do náročného alebo chráneného prostredia ako aj z hľadiska dodržiavania špecifických pravidiel, ktoré sa týkajú archeologického výskumu. Najbežnejšou stratégiou zaúčania bol individuálny prístup praktickou ukážkou, či už zo strany majstra alebo samostatného pracovníka, ktorý mal pokročilé zručnosti v danej činnosti.

Niektorí respondenti spomedzi majstrov poukázali na to, že pracovníci z MRK sa naučili veľmi špecifické zručnosti, ktoré by mohli byť uplatnené na trhu pri ďalšej práci v oblasti obnovy kultúrnych pamiatok. Najčastejšie boli spomínané špecifické murárske techniky.

Aj vzhľadom na to, že profesia historického murárstva, ako je už spomenuté vyššie, nie je v súčasnosti učebným odborom, takéto zručnosti sú v stavbárskom odvetví na Slovensku unikátne.

Záverečná správa z analýzy (PDF - 0.96 MB)

Monitorovanie plnenia "Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030"

Monitorovanie napĺňania cieľov Stratégie 2030 v Slovenskej republike prebieha formou monitorovacej správy plnenia Akčných plánov Stratégie 2030, ktorá je každoročne predkladaná vláde Slovenskej republiky. Vypracúva ju analytická jednotka NP MaHIP I.

Monitorovacie správy za jednotlivé roky monitorujú plnenie aktivít Akčných plánov Stratégie 2030 v oblastiach Vzdelávanie, Zamestnanosť, Bývanie, Zdravie a Boj s protirómskym rasizmom a podpora participácie.

Podrobný prehľad plnenia Akčných plánov za monitorovacie obdobie je uvedený v prílohe správy, ktorú tvorí štandardizovaná tabuľka zahŕňajúca široké spektrum informácií k plneniu jednotlivých aktivít. Tieto informácie, poskytujú rezorty, ktoré nesú zodpovednosť za napĺňanie konkrétnych aktivít. Správnosť obsahovej a vecnej stránky údajov je verifikovaná externými expertmi, ktorí zároveň posudzujú reálny vplyv vykazovaných aktivít na napĺňanie cieľov Stratégie 2030. Hodnotenie expertov slúži subjektom zodpovedným za plnenie aktivít aj ako spätná väzba k realizácií aktivít a na prijatie potrebných opatrení. Monitorovacia správa obsahuje aj návrhy nápravných opatrení v prípade neplniacich sa aktivít.

Sociografické mapovanie rómskych komunít 2025

V roku 2024 sa začala práca na sociografickom mapovaní rómskych komunít prostredníctvom aktualizácie dát Atlasu rómskych komunít 2019. Ide o nový zber dát ohľadom vybavenosti a infraštruktúry obcí s významnejším zastúpením rómskych komunít, ktorý je v poradí už štvrtý od roku 2004, kedy vznikol prvý Atlas rómskych komunít. Opakované zisťovanie je potrebné pre zachytenie vývoja situácie v rómskych lokalitách. Posledné mapovania boli realizované v rokoch 2013 a 2019.

Výsledkom vyhodnotených získaných dát bude množstvo dôležitých informácií týkajúcich sa rómskych komunít, ich životných podmienok ako aj dostupnosti vybraných služieb. Mapovanie je významným zdrojom informácií pre všetky subjekty a organizácie, ktoré sa venujú inklúzii Rómov.

Na rozdiel od predošlých zberov sa tento uskutoční v online prostredí, čo proces zberu dát uľahčí a urýchli. Údaje budú zbierané prostredníctvom dvoch dotazníkov: (1) dotazník „Obec“ a (2) dotazník „Lokalita“. Časť odpovedí bude vypĺňaná automaticky na základe predošlých odpovedí a online systém bude kontrolovať logické väzby medzi otázkami ako aj logické chyby. Tým sa zníži chybovosť pri vypĺňaní a uľahčí sa kontrola zozbieraných údajov. Vyhodnocovanie zozbieraných údajov bude trvať do konca roka 2025.

V rámci prípravy na mapovanie, boli do screeningového zisťovania počas roka 2024 zapojené všetky obce na Slovensku, na základe ktorého bolo viac ako tisíc z nich vyhodnotených ako obce s relevantnou prítomnosťou rómskej komunity. Tieto obce boli 2. apríla vyzvané na zapojenie sa do mapovania prostredníctvom vyplnenia online dotazníkov, ktoré detailne popisujú situáciu v obci a v samotných rómskych lokalitách. Dotazníky a systém zberu dát boli odpilotované na 7 obciach v priebehu marca 2025.

Zoznam otázok zahrnutých do sociografického mapovania nájdete TU (PDF - 67.39 kB) (dotazník obec) a TU (PDF - 72.74 kB) (dotazník lokalita)