Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity zverejnil analýzu, ktorá sleduje do akej miery prispeli opatrenia národného projektu Ľudia a hrady (Zvýšenie zamestnanosti a zamestnateľnosti ľudí žijúcich v lokalitách s prítomnosťou MRK realizáciou obnovy kultúrneho dedičstva), ktorý sa realizoval v rokoch 2022 - 2023, k lepšej pracovnej integrácii ľudí z marginalizovaných rómskych komunít.  

Analýza ukázala, že projektové aktivity mali v sebe dôležitý školiaci prvok a umožnili zamestnancom zvýšenie zručností, najmä v stavbárskej činnosti na obnove kultúrnych pamiatok.

Pracovnú integráciu podporili viaceré opatrenia, ako je poskytovanie individualizovaného zaškoľovania,  uplatnenie tzv. peer-to-peer učenia, či holistický prístup v pracovnej integrácii, napríklad cez uľahčenie prístupu k sociálnym službám ako je napríklad pomoc pri oddlžení. Kľúčom k úspechu bola spolupráca rôznych aktérov (samospráv, úradov práce, mimovládnych organizácií, pomáhajúcich profesií, zamestnávateľov / sociálnych podnikov a i.), ktorá sa ukazuje ako zásadná pre udržateľnú a úspešnú pracovnú integráciu vylúčených skupín.

Projekt celkovo zamestnal 330 ľudí z marginalizovaných rómskych komunít, pričom analýza zároveň potvrdila, že bariéry, ktorým vo všeobecnosti čelia pri vstupe na trh práce, stále pretrvávajú, aj napriek rozšíreniu zručností zamestnancov z marginalizovaných rómskych komunít. Ide najmä o cyklické zadlžovanie sa vychádzajúce z nestabilného postavenia na trhu práce, nízkej miery vzdelania a zhoršeného zdravotného stavu alebo prípadných závislostí na návykových látkach.

Muži a ženy z marginalizovaných rómskych komunít zažívajú  rôzne diskriminačné praktiky pri vstupe na trh práce, ktoré sú ešte silnejšie pokiaľ ide o mladých ľudí, ženy alebo ľudí so zdravotným znevýhodnením z týchto komunít.  

Do projektu bolo zapojených spolu 25 prijímateľov, pričom predmetom analýzy bolo 19  subjektov podporených z prvých dvoch výziev vyhlásených v rámci národného projektu. Na tento projekt nadviazal v máji 2024 ďalší národný projekt Ľudia a hrady – krok k sociálnej ekonomike, ktorý bude trvať do decembra 2025.

V rámci prijímateľov zapojených do analýzy bolo cez NP Ľudia a hrady (2022 - 2023) zamestnaných 29 koordinátorov, 43 majstrov, 172 pomocných pracovníkov a 210 samostatných pracovníkov. Väčšinu pracovníkov tvorili muži (92 %). Tak ako uvádza výzva projektu, najmenej 60 % všetkých pracovníkov museli tvoriť jednotlivci z prostredia marginalizovaných rómskych komunít. Pracovníci z marginalizovaných rómskych komunít  pochádzali priamo z obce, ktorá bola prijímateľom projektu (prípadne z lokality, v ktorej pôsobila nezisková organizácia, ktorá bola prijímateľom) alebo aj z okolitých obcí. Niektorí prijímatelia zamestnávali jednotlivcov z marginalizovaných rómskych komunít  aj z iných lokalít, a to najmä v prípade, ak nedokázali nájsť vhodných uchádzačov v obci, v ktorej pôsobili.

Profil pracovníkov z marginalizovaných rómskych komunít bol rôznorodý, vo väčšine lokalít ale respondenti a respondentky uviedli, že odborné stavebné vzdelanie bolo skôr výnimkou. Vo všeobecnosti u pracovníkov prevládalo nedokončené základné alebo stredné odborné vzdelanie, len malý podiel pracovníkov z marginalizovaných rómskych komunít mal dokončené stredoškolské vzdelanie s maturitou, z toho časť pracovníkov dosiahla vzdelanie v oblasti stavebných činností a práve tí sa mohli kvalifikovať na pozíciu samostatných pracovníkov.

Nakoľko sú niektoré hrady umiestnené priamo v obci alebo mimo obce v náročnejšom teréne, v niektorých prípadoch vo vyššom stupni ochrany prírody, možno z tohto hľadiska považovať prácu na obnove hradov za veľmi špecifickú, náročnú na manuálny fyzický alebo odborný pracovný výkon, tak z hľadiska presunu materiálu do náročného alebo chráneného prostredia ako aj z hľadiska dodržiavania špecifických pravidiel, ktoré sa týkajú archeologického výskumu. Najbežnejšou stratégiou zaúčania bol individuálny prístup praktickou ukážkou, či už zo strany majstra alebo samostatného pracovníka, ktorý mal pokročilé zručnosti v danej činnosti.

Alexander Daško, splnomocnenec vlády pre rómske komunity

„Niektorí respondenti spomedzi majstrov poukázali na to, že pracovníci z marginalizovaných rómskych komunít sa naučili veľmi špecifické zručnosti, ktoré by mohli byť uplatnené na trhu pri ďalšej práci v oblasti obnovy kultúrnych pamiatok. Najčastejšie boli spomínané špecifické murárske techniky.  Aj vzhľadom na to, že profesia historického murárstva, ako je už spomenuté vyššie, nie je v súčasnosti učebným odborom, takéto zručnosti sú v stavbárskom odvetví na Slovensku unikátne.“

Analýza Úradu splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity, ktorú pripravil výskumný tím národného projektu Monitorovanie a hodnotenie inkluzívnych politík zameraných na rómsku populáciu, predovšetkým marginalizované rómske komunity – I. fáza, bola realizovaná vďaka podpore z Európskeho sociálneho fondu plus (ESF+) v rámci Programu Slovensko 2021 - 2027.  

Fotogaléria