Zber a analýza dát
Špecializované zisťovanie EU SILC_MRK
Výberové zisťovanie EU SILC_MRK sa realizuje v spolupráci medzi ÚSVRK a Štatistickým úradom SR v približne 1000 domácnostiach v špeciálne vybraných lokalitách na území SR. Vzorka je vybraná tak, aby bola reprezentatívna pre marginalizované rómske komunity. Zisťovanie EU SILC_MRK je počas trvania projektu realizované dvakrát (2018 a 2020), pričom podkladom pre zisťovanie sú Atlas rómskych komunít 2013 a 2019. Výber dodávateľa bol realizovaný v súlade so zákonom o verejnom obstarávaní.
EU SILC_MRK 2018
Zisťovanie realizované na jeseň 2018. Spracovanú databázu zo zisťovania, vrátane popisu premenných nájdete tu (XLSX - 6.73 MB). K súboru patria prílohy: informácie k práci s databázou (PDF - 312.21 kB), metodické pokyny pre opytovateľov (PDF - 1.46 MB), dotazníky (PDF - 2.69 MB) a správa o kvalite (DOCX - 148.29 kB).
Finálnym výstupom je analytická správa zo zisťovania: Príjmy a životné podmienky v marginalizovaných rómskych komunitách: Vybrané ukazovatele zo zisťovania EU SILC MRK 2018 (PDF - 1.27 MB)
EU SILC_MRK 2020
Zisťovanie sa realizovalo koncom roka 2020. Do základnej vzorky, reprezentatívnej pre približne 288 tisíc Rómov žijúcich v osídleniach, resp. v obciach s majoritným zastúpením Rómov, čiže pre marginalizované rómske komunity, bolo zaradených viac ako 1000 domácností v 70 obciach. V spolupráci s Agentúrou Európskej Únie pre základné práva (FRA) bola táto vzorka navýšená o ďalších 250 domácností Rómov, žijúcich integrovane, čím sa zabezpečila reprezentatívnosť zisťovania aj všeobecne pre rómsku populáciu na Slovensku. Databáza umožňuje pracovať s oboma vzorkami (reprezentatívnu pre MRK a pre rómsku populáciu) podľa potreby. Popri štandardných dotazníkoch EU SILC bol po prvýkrát použitý aj modul otázok zameriavajúci sa na diskrimináciu Rómov (Modul FRA).
Kompletná databáza zo zisťovania spolu s popisom premenných je dostupná TU (XLSX - 7.20 MB). Sprístupnené sú aj Metodické pokyny pre opytovateľov (PDF - 1.90 MB) a dotazníky (PDF - 3.46 MB).
Finálnym výstupom je analytická správa zo zisťovania: Príjmy a životné podmienky v marginalizovaných rómskych komunitách: Vybrané ukazovatele zo zisťovania EU SILC_MRK 2020. (PDF - 1.62 MB)
V prípade ďalších otázok prosím kontaktujte Ľudmilu Plachú - ludmila.placha@vlada.gov.sk
Aktualizácia Atlasu rómskych komunít
Aktualizácia Atlasu rómskych komunít z roku 2019 je jedným z kľúčových nástrojov pre plánovanie politík v oblasti inklúzie Rómov a využitia fondov EÚ. Cieľom Atlasu 2019 bolo zhromaždiť kvantitatívne údaje o geografickej lokalizácií marginalizovaných rómskych komunít a o prípadoch štrukturálnych nerovností medzi rómskymi komunitami a väčšinovými časťami obcí.
Atlas 2019 metodologicky nadväzuje na Atlas rómskych komunít z roku 2013 - sociografické mapovanie komunít. Zisťovali sa údaje o veľkosti a infraštruktúre obcí a k nim prislúchajúcich rómskych osídlení, dostupnosti sociálnych a zdravotných služieb.
Zber dát pre Atlas rómskych komunít 2019 realizoval Úrad splnomocnenca vlády SR pre rómske komunity v spolupráci s Inštitútom pre výskum práce a rodiny (IVPR). Získané údaje boli dostupné na verejné pripomienkovanie v období august - september 2019.
Primárnym výstupom zo zisťovania je elektronická databáza dostupná v časti Atlas rómskych komunít 2019
Tematické kvalitatívne a kvantitatívne zisťovania vo vybraných témach
Zisťovania sú naviazané na hlavné oblasti Stratégie SR pre integráciu Rómov do roku 2020 ako aj novej Stratégie rovnosti, inklúzie a participácie Rómov do roku 2030 a sú v súlade s plánom aktivít v rámci Akčných plánov predmetných Stratégií. Zisťovania reagujú na aktuálne spoločenské problémy a témy, ktoré sa objavia v období realizácie projektu.
Doposiaľ boli realizované nasledujúce tematické zisťovania:
Tematické zisťovanie zamerané na identifikovanie úspešných nástrojov inkluzívneho vzdelávania na rôznych stupňoch vzdelávania
Doba realizácie: 2021
Autor: TREXIMA Bratislava, spol. s r. o.
Anotácia: Štúdia prezentuje výstupy kvalitatívneho výskumu, tematicky zameraného na problematiku inkluzívneho vzdelávania. Dôraz je kladený na identifikáciu úspešných nástrojov inkluzívneho vzdelávania implementovaných v materských, základných a stredných školách v Slovenskej republike. Na základe vstupnej analýzy boli vyselektované školy, ktoré využívajú široké spektrum inkluzívnych nástrojov a ako dobrá prax následne poslúžili ako objekt terénneho výskumu. Na základe terénneho výskumu sa bližšie identifikovali inkluzívne nástroje v praxi škôl, z ktorých sa skonštruovali kritériá pre model dobrej praxe na rôznych stupňoch vzdelávania a boli uvedené tri príklady škôl (pre každý stupeň vzdelávania), ktoré v najväčšej miere model implementujú. Zdieľaním dobrej praxe odborná publikácia pomôže školám v začleňovaní rómskych žiakov a žiačok do výchovno-vzdelávacieho procesu a podpore inklúzie.
Kľúčové slová: inklúzia, index inklúzie, inkluzívny tím, marginalizované rómske komunity, model inkluzívneho vzdelávania.
Správu zo zisťovania nájdete tu (PDF - 1.43 MB).
Tematické zisťovanie - Finančná začlenenosť marginalizovaných Rómov
Doba realizácie: 2021/2022
Autor: TREXIMA Bratislava, spol. s r. o.
Anotácia: Tematické zisťovanie – Finančná začlenenosť marginalizovaných Rómov prezentuje výstupy kvalitatívneho výskumu, tematicky zameraného na problematiku finančnej gramotnosti a finančného začlenenia obyvateľov marginalizovaných rómskych komunít v Slovenskej republike. Dôraz je kladený na dostupnosť finančných produktov, resp. služieb, finančné vzdelávanie a návrhy odporúčaní na zlepšenie finančnej inklúzie. Z východiskovej analýzy stavu finančnej gramotnosti a sociálno-geografickej štruktúry SR vychádza výber štyroch lokalít s marginalizovanými rómskymi komunitami, s cieľom zmapovať konkrétne nástroje finančného začlenenia a ich efektivitu v daných podmienkach. Terénny výskum má formu polo-štruktúrovaných rozhovorov s členmi marginalizovaných domácností, zástupcami miestnej samosprávy, finančných inštitúcií, terénnymi sociálnymi pracovníkmi, pracovníkmi právnej pomoci, neziskového sektora aj dobrovoľníkmi pôsobiacimi v skúmanej oblasti. Vyhodnotenie získaných informácií vyúsťuje do súboru praktických odporúčaní na úrovni legislatívnych zmien, finančných inštitúcií, ako aj spôsobu poskytovania nástrojov finančného začlenenia, vrátane odporúčaní týkajúcich sa vytypovaných finančných produktov bánk a poisťovní.
Kľúčové slová: finančná gramotnosť, finančné začlenenie, marginalizované rómske komunity, oddlženie, vzdelávanie.
Správu zo zisťovania nájdete tu (PDF - 915.37 kB).
Tematické zisťovanie – Bariéry pri vstupe marginalizovaných Rómov na trh práce
Doba realizácie: 2021/2022
Autor: TREXIMA Bratislava, spol. s r. o.
Anotácia: Štúdia prezentuje výstupy tematického zisťovania zameraného na bariéry pri vstupe marginalizovaných Rómov na trh práce. Dôraz je kladený na zmapovanie a typologické rozčlenenie bariér pri zamestnávaní Rómov v rámci špecifických, sociálno-ekonomických a infraštruktúrnych podmienok šiestich vybraných lokalít. Prostredníctvom polo-štruktúrovaných rozhovorov s úspešnými aj neúspešnými uchádzačmi o zamestnanie, zamestnávateľmi a sprostredkovateľmi zamestnania sa identifikovali praktické problémy ich zamestnávania. Súčasťou výstupu sú aj lokálne a národné odporúčania v oblasti zvyšovania zamestnanosti Rómov. Zistenia z tematického zisťovania poslúžia na formuláciu opatrení zameraných na odstraňovanie bariér zamestnávania obyvateľov marginalizovaných lokalít.
Kľúčové slová: marginalizované rómske komunity, zamestnanosť, nezamestnanosť, uchádzač o zamestnanie, zamestnávateľ, exekúcia, rekvalifikácia, sociálna ekonomika.
Správu zo zisťovania nájdete tu (PDF - 1.05 MB).
Tematické zisťovanie - Stereotypy a postoje voči Rómom v lokálnej politike
Doba realizácie: 2021/2022
Autor: TREXIMA Bratislava, spol. s r. o.
Anotácia: Predmetná publikácia prezentuje výstupy z tematického zisťovania zameraného na zaznamenanie a porovnanie rôznych foriem stereotypného usudzovania o Rómoch na úrovni opatrení v lokálnej politike vo vybraných obciach so zastúpením rómskych komunít. Cieľom publikácie je zmapovať a kategorizovať stereotypy a sociálne normy týkajúce sa usudzovania o Rómoch na úrovni realizátorov inkluzívnych politík. Za týmto účelom prebehlo tematické zisťovanie v ôsmich obciach Slovenskej republiky, v ktorých boli oslovení lokálni aktéri majúci vplyv na miestnu marginalizovanú rómsku komunitu. Publikácia približuje postoje rôznych lokálnych aktérov v jednotlivých lokalitách k marginalizovanej rómskej komunite a k rozvojovým projektom a aktivitám smerovaným na túto komunitu. Zachytené postoje boli kategorizované do skupín. Rovnako boli kategorizované aj argumenty v prospech alebo v neprospech realizovania projektov zameraných na rómsku komunitu.
Kľúčové slová: stereotypy, sociálne normy, lokálna politika, miestna samospráva, marginalizované rómske komunity.
Správu zo zisťovania nájdete tu (PDF - 600.97 kB).
Tematické zisťovanie – Pripravenosť kapacít materských škôl v obciach s marginalizovanou rómskou komunitou na uplatnenie povinného predprimárneho vzdelávania
Doba realizácie: 2022
Autor: Centrum spoločenských a psychologických vied SAV, v.v.i., Bratislava
Prijatím zákona 209/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon)1 zo dňa 27. 6. 2019, s účinnosťou od 1. septembra 2021, sa pre každé dieťa, ktoré dosiahlo päť rokov veku do 31. augusta roka, ktorý predchádza začiatku školského roka, od ktorého bude dieťa plniť povinnú školskú dochádzku v základnej škole, stalo predprimárne vzdelávanie povinným.
Miera účasti detí na predškolskej výchove a vzdelávaní je jednou z oblastí, prostredníctvom ktorej je možné demonštrovať štrukturálne nerovnosti medzi rómskou a nerómskou časťou populácie. Podľa výsledkov EU SILC_MRK 2020 rozdiel medzi účasťou rómskych a nerómskych detí predstavuje viac ako 50 percentuálnych bodov. Očakáva sa, že zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania pre všetky deti po dovŕšení piateho roku by malo túto nerovnosť znížiť.
Predkladaná monografia predstavuje výsledky výskumu realizovaného v roku 2022, ktorého cieľom bolo posúdiť pripravenosť kapacít materských škôl na uplatnenie povinného predprimárneho vzdelávania vo všetkých obciach uvedených v Atlase rómskych komunít 2019. Okrem toho, že výskum sa zameral na posúdenie aktuálnej situácie a na odhad chýbajúcej kapacity na úrovni miestnej samosprávy, sústredil sa aj na prognózu chýbajúcich kapacít v horizonte roku 2030 z pohľadu dvoch scenárov. Prvý scenár pracoval s alternatívou, že aktuálny legislatívny rámec ošetrujúci tému povinného zaškolenia päťročných detí sa nezmení, druhý scenár pracoval s alternatívou vzniku zákonného nároku trojročných a štvorročných detí na miesto v materskej škole. V súvislosti s odhadom možného nesúladu medzi budúcimi reálnymi a potenciálnymi potrebnými kapacitami materských škôlok sa monografia venuje aj analýze populačného vývoja a jeho predpokladov pre budúce smerovanie v obciach s MRK, na základe čoho je skonštruovaná populačná prognóza detí vo veku 3 – 6 rokov do roku 2030.
Realizovaný výskum sa nezaoberal posúdením kvality predškolskej výchovy a vzdelávania alebo inými kvalitatívnymi aspektmi, akými sú napr. miera inklúzie rómskych detí alebo úspešnosť rómskych detí v ďalších stupňoch vzdelávania. Informácie uvedené v predkladanej monografii sa sústreďujú výhradne na posúdenie kapacít materských škôl v súvislosti s cieľom zvýšenie plnohodnotnej účasti detí na predškolskej výchove a vzdelávaní.
Správu zo zisťovania nájdete tu (PDF - 3.80 MB).
Tematické zisťovanie zamerané na identifikáciu bariér rómskych žien pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti
Doba realizácie: 2023
Autor: Univerzita Komenského v Bratislave, Fakulta sociálnych a ekonomických vied, Bratislava
Cieľom tejto analýzy je identifikovať prekážky, ktorým čelia Rómky z marginalizovaných rómskych komunít pri prístupe k zdravotnej starostlivosti. Výskum použil kvalitatívne výskumné metódy (pološtruktúrované rozhovory a fokusové skupiny) a zameral sa na prístup k službám u všeobecného lekára pre dospelých, gynekológa a na gynekologicko-pôrodníckych oddeleniach.
Identifikované bariéry zahŕňali strach pacientiek z lekárov, obavy z poskytovania nekvalitných služieb, strach z hospitalizácie a diagnózy, jazykové bariéry, nízku zdravotnú gramotnosť a informovanosť o prevencii, odlišné prístupy k riešeniu zdravotných problémov, obmedzenú mobilitu a prístup, absenciu dokladov a zdravotného poistenia, obava z nepreplatených zdravotných nákladov a finančné prekážky.
V správe sa uvádzajú rôzne opatrenia na odstránenie týchto prekážok. Medzi opatrenia zamerané na zdravotnícky systém patrí napríklad podpora zriaďovania ambulancií v blízkosti marginalizovaných komunít, posilnenie odbornej prípravy lekárov a zdravotníckeho personálu v oblasti práce s marginalizovanými skupinami a posilnenie asistenčných programov na podporu zdravia. Opatrenia pre rómske ženy zahŕňajú napríklad zvyšovanie povedomia o ich právach a zdravotných postupoch, posilnenie vzdelávania v oblasti zdravia a plánovania rodiny a zváženie preplácania antikoncepčných prostriedkov. Opatrenia pre infraštruktúru zahŕňajú napríklad vyčlenenie finančných zdrojov na vybudovanie základnej infraštruktúry a podporu komunitnej zdravotnej starostlivosti.
Je dôležité, aby sa opatrenia kalibrovali a vykonávali podľa konkrétneho kontextu a v spolupráci s miestnou samosprávou a neziskovými organizáciami. Dôležité je tiež priebežne vyhodnocovať účinnosť a efektívnosť realizovaných opatrení. Okrem toho správa zdôrazňuje význam politickej podpory pre realizáciu štrukturálnych opatrení na odstránenie chudoby a diskriminácie a zabezpečenie rovnakého prístupu k verejným službám pre marginalizované komunity.
Správu zo zisťovania nájdete tu. (PDF - 3.48 MB)
Tematické zisťovanie - Komplexná evaluácia programov podpory bývania v prostredí marginalizovaných rómskych komunít
Doba realizácie: 2023
Autori: Fakulta sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave (Elena Szolgayová, León Richvalský, Michaela Vaceková, Zuzana Strculová, Peter Horváth, Ján Machyniak)
Bývanie, jedna z najdôležitejších potrieb v živote každého človeka, predstavuje v prostredí marginalizovaných rómskych komunít jeden z najzávažnejších problémov. V súčasnosti sú na Slovensku rómske obydlia výrazne preľudnené, s nedostatočným prístupom k technickej infraštruktúre a nevyhovujúcimi životnými podmienkami. Štúdia prezentuje výsledky z terénneho prieskumu zameraného na komplexnú externú evaluáciu programov podpory bývania v prostredí marginalizovaných rómskych komunít.
Cieľom tejto evaluácie bolo zhromaždiť dostupné kvantitatívne ukazovatele projektov podporených v období 2010 – 2021 a následne pripraviť kvalitatívnu analýzu jednotlivých programov, ktorá sa primárne zameriava na projekty realizované v období trvania programového obdobia 2014 - 2020 (s presahom do roku 2021). Prieskumný súbor tvorilo 19 lokalít a bolo realizovaných 70 pološtruktúrovaných rozhovorov s kľúčovými aktérmi, ktorí boli súčasťou príprav a realizácie projektov zameraných na podporu bývania MRK. Právo na primerané a dôstojné bývanie, rovnako ako právo na zdravé životné prostredie, patria k základným ľudským právam. Je preto nevyhnutné hľadať vhodné a udržateľné riešenia tejto problematiky. Zistenia z prieskumu poukazujú na potrebu dlhodobého komplexného, kontinuálneho a systematického riešenia problematiky bývania v rómskych komunitách. Štúdia prináša odporúčania, ktoré by k takémuto riešeniu mali napomôcť.
Správu zo zisťovania nájdete tu (PDF - 7.75 MB).
Tematické zisťovanie - Prípady zlého zaobchádzania a podobného diskriminačného konania pri výkone verejnej moci vo vzťahu k Rómom
Doba realizácie: 2023
Autori : Ústav výskumu sociálnej komunikácie SAV, v. v. i. (Ivan Lukšík, Nikola Kallová, Ján Gabriš)
Zlé zaobchádzanie (ZZ) v kontexte etnických či národnostných menšín je v odbornej aj praktickej oblasti len málo reflektované. Tento výskum, obsahujúci dve štúdie, mapuje a analyzuje zlé zaobchádzanie s rómskymi ženami a mužmi na Slovensku. Náplňou prvej štúdie je kvalitatívny výskum na vzorke 35 dospelých občanov rómskej národnosti a sociálnych pracovníkov/čok zo štyroch lokalít Slovenska s rôznym stupňom územnej marginalizácie. Druhá štúdia je textovou analýzou zlého zaobchádzania vo vybraných databázach sťažností a nahlásených prípadov ZZ.
Výsledky výskumu ukázali viaceré formy zlého zaobchádzania zo strany štátnych aj samosprávnych orgánov. Išlo o nečinnosť, ľahostajnosť, ponižovanie, či neposkytnutie rovnakých šancí v prípade, že existuje povinnosť či možnosť pomoci. Vyskytli sa aj rafinované spôsoby zlého zaobchádzania, akým je podsúvanie vlastnej vôle. Zlé zaobchádzanie podľa zistení vedie k bezmocnosti, znižuje kvalitu života, narušuje osobnú pohodu, sebavedomie a integritu človeka. Ukázalo sa tiež, že jazyk a komunikácia zohrávajú významnú úlohu tak v zlom zaobchádzaní, ako aj v obrane voči nemu. Zlé zaobchádzanie je len zriedkavo nahlasované a ďalej riešené. Osobné vysporiadanie sa so zlým zaobchádzaním je v duchu pozitívneho vnímania rómskej identity, ktorá zahŕňa rómsku ľudskosť, kultúru a jazyk. V menšej miere sa ukazuje, že vnímanie rómskej identity nemusí byť fatálne ale dynamické a môže prijímať ďalšie pozitívne znaky.
Správu zo zisťovania nájdete tu (PDF - 17.35 MB).
Tematické zisťovanie – Posúdenie napĺňania komplexnosti Take away balíka
Doba realizácie: 2023
Autori : Prešovská univerzita v Prešove (Alexander Mušinka, Silvia Lukáčová, Marek Lukáč)
Predmetom predkladanej vedeckej monografie je tzv. „Take away“ balík projektov, ktorý zahrňuje súbor národných projektov zameraných na riešenie nepriaznivých javov v marginalizovaných rómskych komunitách (MRK) v programovom období 2014-2020. Cieľom tematického zisťovania bolo zmapovať a sumarizovať genézu idey komplexnosti pri riešení problémov MRK na Slovensku a priniesť výskumné zistenia umožňujúce posúdiť napĺňanie komplexnosti tzv. Take away balíka v praxi z pohľadu jeho hlavných aktérov – realizátorov jednotlivých projektov. Výskumné zistenia z terénu, ktoré by ozrejmili, akými spôsobmi je komplexnosť realizovaného balíka Take away vnímaná a hodnotená jeho realizátormi, autori získavali aplikáciou zmiešaného výskumného prístupu. Plošný zber dát pomocou dotazníka umožnil osloviť všetky obce, ktoré realizovali projekty zo spomínaného balíka projektov a osobné rozhovory so zainteresovanými umožnili hlbšie analyzovať a presnejšie identifikovať problémové miesta realizovaných projektov.
Výsledky poukázali na nejednoznačnosť a nedostatočné pochopenie myšlienky komplexnosti pri realizácii projektov skúmaného balíka. Problémy spočívali najmä v nejednoznačnej a nesystematickej komunikácii, ktorá tak nemala potenciál zasiahnuť, motivovať a presvedčiť aktérov, ktorí projekty realizovali o podstate a dôležitosti komplexného prístupu pri riešení problémov MRK. Problémy boli identifikované aj v oblastiach ako manažovanie projektov, koordinácia činností, vymedzovanie kompetencií, vysoká administratívna záťaž či konkrétnych javov ako napr. spätná väzba, efektívna komunikácia alebo flexibilita financovania. Na identifikované javy boli v závere monografie formulovali odporúčania ako námety pre ďalšie plánovanie projektových aktivít ale aj systémových opatrení smerujúcich k zlepšovaniu situácie marginalizovaných rómskych komunít. Predstavujú syntézu poznatkov získaných z realizovaného výskumu, odrážajú teda „hlas terénu“ ako aj expertné názory autorov a ich spolupracovníkov na analyzované problémy.
Správu zo zisťovania nájdete tu (PDF - 2.31 MB).